Inaya je mladá veriaca z Filipín. Kvôli napätiam v ich spoločenstve a prezradeniu informácie o jej prijatí kresťanstva v jej komunite musí Vianoce oslavovať tajne.

Inaya* z Filipín má iba 11 rokov a napriek tomu sa snaží zostať verná Ježišovi uprostred veľkého nebezpečenstva, podobne ako mnoho mladých kresťanov na celom svete,. Hoci Filipíny nie sú v prvej 50tke na priečke zoznamu Open Doors World Watch List, život kresťanov v mnohých častiach krajiny môže byť neuveriteľne ťažký. 

Pre jej rodinu je každodenný život plný napätia medzi klanmi, ktoré tvoria sociálnu štruktúru ich spoločenstva. Cykly násilia a pomsty sa môžu kedykoľvek obnoviť kvôli kultúre cti, ktorá formuje vzájomné vzťahy medzi domácnosťami. 

Okrem toho sú islamská kultúra a identita tak úzko prepojené, že opustenie náboženstva kvôli inému je za vysokú cenu. Inaya sa narodila do moslimskej rodiny, ale nedávno sa jej rodičia obrátili k viere v Krista a rovnako aj Inaya.  

Radosť z tejto premeny si však musia nechať pre seba – zdieľať svoju novozískanú vieru by znamenalo spoločenské odmietnutie a ohrozenie ich života. V najhorších prípadoch by to mohlo znamenať smrť. 

Nebezpečná kombinácia 

Kombinácia týchto kultúr vytvára nebezpečnú atmosféru, v ktorej Inaya a jej rodina žijú svoju vieru. Hoci dostávajú starostlivosť a školenia v rámci programu pripravenosti na prenasledovanie, ktorý vedú partneri Open Doors, nie sú z nebezpečenstva von.  

Inayin otec, ktorého láskyplne volá Ama, sa ocitol v „rido“ – násilnom klanovom konflikte. Spolu s ďalšími statočnými veriacimi sa prešiel výcvikom a zvolil si nenásilie. Počas stretu však Inayinho otca postrelili do oboch rúk. Hoci prežil, nemohol pracovať celý rok. 

„V ten deň, keď sa Ama zranil, sa všetko zmenilo,“ spomína Inaya. „Boli sme tak vystrašení. Niekedy pochybujem, či on ešte bude v poriadku.“ 

Svet, ktorý sleduje 

V úzko prepojenej komunite vyvíjajú pozorné oči každodenný tlak na veriacich, ako je Inaya. Konvertiti sú vnímaní ako zradcovia, ktorí vzdorujú náboženstvu komunity aj spoločenskému poriadku a predstavujú hrozbu pre tradície, ktoré im dávajú zmysel. 

Teraz Inaya a jej rodina žijú opatrnejšie ako kedykoľvek predtým, šepkajú modlitby a piesne chvály Bohu, ktorý ich zachránil. Pre nich ich viera stojí za to riziko. 

Útočisko pred strachom 

S pomocou miestnych partnerov Open Doors má Inaya možnosť zúčastniť sa detského programu s príbehmi. Skupina sa stretáva na diskrétnom mieste, aby spievala piesne, venovala sa tvorivým dielňam a čítala biblické príbehy – čo je vzácna úľava od tlakov, ktorým čelia vonku. 

Raz si prečítali príbeh o Danielovi v jame s levmi. V desivej situácii sa Daniel modlil a Boh ho zachránil z veľkého nebezpečenstva. Keď si Inaya pred spaním spomenula na tento príbeh, uvedomila si: „Ak Daniel nebol sám, ani ja nie som sama,“ povedala v tú noc svojej matke. Takéto príbehy jej dodávajú odvahu tvárou v tvár prenasledovaniu.  

 „Bojím sa,“ priznáva Inaya. „Ale cítim sa aj statočná, akoby vo mne svietilo svetlo.“ 

Nádej v ich srdciach 

Svetlo, ktoré nemožno uhasiť – to je to, čo Inaya a jej spoluveriaci oslavujú na Vianoce so svojou celosvetovou rodinou. Sviatočné obdobie však pre nich vyzerá celkom inak. Nie sú tam žiadne ozdoby, žiadne rozdávanie darčekov ani žiadne stretnutia. 

Ale ich radosť v Ježišovi zostáva pevná, ako neochvejný plameň jasne horiaci v tme. Tešia sa z malých spôsobov, ako si pripomínať príchod Krista, ako je plávanie alebo jednoducho spoločné chvíle. 

 „Nemáme svetielka ani darčeky,“ hovorí. „Ale cítim sa šťastná, pretože si pripomíname Ježiša a sme spolu.“ 

Tak ako Mária, ktorá po stretnutí s pastiermi, ktorí chválili dieťa v jej náručí, „uchovávala všetky tieto slová a premýšľala o nich vo svojom srdci“ (Lukáš 2:19), aj Inaya a jej rodina oslavujú Vianoce v tichu svojich sŕdc. 

 

*Meno zmenené z bezpečnostných dôvodov

Zdroj prekladu a foto: Open Doors