« Back

A čo, ak ten Boh naozaj je?

A čo, ak ten Boh naozaj je?

Úvaha mladej učiteľky, ktorá prešla od rutiny k pevnému presvedčeniu.

"Pochádzam z veriacej rodiny, ale pre vieru som sa nerozhodla sama, jednoducho som plávala v prúde so všetkými"- začína Monika Scheiblová." Pri koncertoch sa všeci nadchýnali, iba ja nie. Myslela som, že príčina je v tom, že som bola tak príliš nábožne vychovaná. Ostatní neverili v Boha a dobre sa zabávali".

Na začiatku chcela tiež vieru pustiť k vode, ale v jednom ohamihu  ju prepadla myšlienka: "A čo, keby ten Boh naozaj existoval? Potom by som si pripadala hlúpa, že som teraz všetko zanechala a on predsa len je?"

Chodila stále neistá a nerozhodná. "Trochu som verila a trochu nie.Potom som si povedala: Okay, tak ja to skúsim. Jeden rok budem túto vieru žiť dôsledne, budem pozorovať, čo Boh s mojim životom urobí a potom sa rozhodnem, či budem žiť ďalej s Bohom alebo bez neho."

"Za ten rok sa zorný uhol na môj život trochu zmenil. Už pre mňa nebolo také dôležité, ako ma prijímajú kamaráti,či k nim úplne patrím, či mám v škole najlepšie známky . Odrazu sa obajvilo niečo, čo bolo všade a to bolo geniálne. Bolo to pre mňa "cool". Bola to nová sloboda. Nemala som ešte užší vzťah k Bohu ale rozohodnutie sa pre niečo zmenilo veľavmojom živote. Našla som si za priateľov mladých, ktorí boli veriaci, po vyučovaní sa zašli do kostola pomodliť, pozvali mana stretká, kde sme začali čítať Bibliu. Ja som začala v nedeľu chodiť do kostola a hlásiť sa k veriacim, hoci predtým mi to pripadalo trápne....

Ale najväčší dar, ktorý som dostala, bol tento:

Našla som zmysel vo všetkom, čo robím.Predtým som z toho mávala často krízy,lebo som si vravela: upratujem izbu a o pár dní to budem musieť znova.Načo to robím? Nezmysel. Študujem, pracujem ako učiteľka- načo nalievať toľko do hlavy, keď raz pre všetkých, či majú školy alebo nie, príde- smrt?

A v tomto roku som pochopila, že to ale nezmysel nie je.Boh tomu všetkému dáva zmysel. Ak mu veríme. všetko dostáva zmysel, dokonca tie najnamáhavejšie veci, a dokonca už ani smrť nevnímam tak,že by somsa toho musela báť."

(Z časopisu Betendes Gottes Volk  , autorka Monika Scheibl,učiteľka v Brunn am Gebirge, 35 rokov)

preklad M.I.D

Comments
sign-in-to-add-comment
Ako vždy-krásne:o) Ďakujem!
Posted on 5/28/13 8:15 PM.
Chvála patrí Monike a nie mne, ja som to iba preložila. A Najmä Pánovi, ako si ju viedol!
Posted on 5/28/13 10:20 PM in reply to Mária Künzl.
Velmi pekne svedectvo :-)
Posted on 5/29/13 9:10 AM.
Hlavne Pánovi? Iba Boha patrí chvála. Inakšie skvelé počuť toto svedectvo! emoticon
Posted on 5/29/13 11:53 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Ja neslovíčkárim. U nás je Pán a Boh ten istý.
Posted on 5/29/13 12:17 PM in reply to Jakub Ferenčík.
O ti mi nešlo. Pán a Boh je u všetkých ten istý.. (kresťanov).
Posted on 5/29/13 9:09 PM in reply to Mária-Irma Danieliszová.