Veriaci v Iráne naďalej pociťujú silné prenasledovanie, najmä tí, ktorí sú vydaní na milosť a nemilosť nepriateľským autoritám. Ale okrem smútku a ťažkostí sa tu nachádzajú aj významné odpovede na modlitby – vaše modlitby

Október dal iránskym kresťanom dôvody chváliť Boha a množstvo dôvodov na neustálu modlitbu. Za každým titulkom sa skrýva krajina pod veľkým tlakom. Podľa denníka Economist blokáda USA vážne oslabila iránsku ekonomiku a zatlačila bežné rodiny hlbšie do chudoby, pričom ceny potravín, nezamestnanosť a životné náklady rastú. Pre kresťanských konvertitov sa k tomu pridáva sledovanie, diskriminácia a riziko zatknutia.

Chvála Bohu

Hannah Gholami bola omilostená. Tridsaťšesťročná konvertitka bola uväznená za účasť v domácom cirkevnom spoločenstve. Zatknutá bola pred tromi Vianocami a odpykala si približne polovicu svojho dvojročného trestu, keď jej 2. októbra oznámili, že jej bola udelená milosť v rámci všeobecnej amnestie. Je to odpoveď na modlitbu a dôvod na poďakovanie Bohu.

Mahshar Parandin, kresťanská konvertitka vo väzení, ktorej obvinenia zostávajú neznáme, konečne dostala lekársku dovolenku. Umelkyňa a matka, ktorá má po päťdesiatke a je hlavnou živiteľkou rodiny, má vážne zdravotné problémy, ktoré ovplyvňujú jej rovnováhu, pohyblivosť a reč. Jej väzenský lekár údajne povedal, že potrebuje vyšetrenia srdca a operáciu pre dva rastúce nádory, z ktorých jeden ohrozuje jej zrak. Teraz jej bolo udelené 10 dňové voľno. Ďakujeme Bohu, ale desať dní nie je liek a mnoho ďalších väzňov stále čaká na liečbu.

Radosť, ktorá netrvá dlho

Aj keď sa oslavovalo Hannahino prepustenie, prišli ďalšie správy.

Lida Alexani bola predvolaná na začiatku 13 ročného trestu. 58-ročná stará mama už strávila mesiac vo väzení, väčšinu času na samotke. Jej obvinenia sú „deviantný prozelytizmus v rozpore so svätým náboženstvom islamu“ a „zhromažďovanie a tajná dohoda“. Jej manžel, pastor Joseph Shahbazian, je vo väzení Evin od februára 2025, kde si odpykáva 16 rokov za vedenie domáceho zboru. Modlite sa za ich rodinu, ktorá opäť čelí odlúčeniu.

Ghazal Marzban patrí medzi viac ako 20 žien na ženskom oddelení v Evine,ktorým boli odmietnuté návštevy ako trest za protesty proti podmienkam, v ktorých žije. Po takmer desiatich rokoch väzenského pobytu, v nemocnici je už ďalších sedem týždňov bez návštevy, po štyroch mesiacoch, čo jej boli začiatkom tohto roka odmietnuté. Odmietli jej tiež vydať Bibliu, zrejme preto, že ju majú povolenú iba kresťania narodení v kresťanských rodinách.

Elnaz Ghorbani a jej manžel Sohrab Ghavidel utiekli z Iránu a neplánujú sa vrátiť. Elnaz bola predvolaná na začiatok päťročného trestu po tom, čo odišla po razii v dome jej matky v októbri 2024. Sohrab zostal, aby sa staral o svojho chorého otca, bol zatknutý a predtým, ako bol prepustený na kauciu a utiekol, podstúpil deväť dní psychického mučenia. Sú v bezpečí, ale stratili svoj domov, rodiny a svoju krajinu a Sohrabov prípad stále nie je vyriešený.

Ako vyzerá väzenie

Za týmito menami sa skrýva systém, ktorý má ľudí psychicky aj fyzicky vyčerpávať. Väzni môžu byť držaní v celách, kde svetlo nikdy nezhasne, zatiaľ čo náboženské recitácie hrajú z reproduktorov, ktoré nemôžu vypnúť. Dozorcovia ich budia búchaním na železné dvere. Zadržaní čakajúci na výsluch môžu počuť, ako sú iní v okolitých miestnostiach bití. V samoväzbe je ticho rovnako ťažké a niektorí väzni sa sami rozprávajú nahlas len preto, aby počuli hlas.

Liečba sa odkladá alebo odmieta, návštevy a telefonáty sú  prerušené a knihy, osobné veci a Biblie sú zadržiavané. Niektorí preživší tvrdia, že aj po prepustení môžu bežné zvuky, ako napríklad zvonček pri dverách alebo motor auta vyvolať strach opäť.

Prečo sa to deje?

V Iráne sa s kresťanskou vierou zaobchádza ako s hrozbou pre národnú bezpečnosť. Arménski a asýrski kresťania sú do istej miery tolerovaní, pokiaľ sa o svoju vieru nezdieľajú s ostatnými. Bohoslužby v perzskom jazyku sú od roku 2009 zakázané, čo núti konvertitov vytvárať podzemné domáce cirkvi. Tieto zhromaždenia sú potom prepadávané a veriaci sú obvinení z „propagandy“ alebo šírenia „deviantných“ presvedčení.

Zatýkania spôsobujú viac než len trestanie jednotlivcov. Šíria strach, rozháňajú domáce zbory a oddeľujú veriacich od seba navzájom. Keď je duchovný otec uväznený, jeho manželka predvolaná, priateľ poslaný do exilu a väzňovi sú odopreté návštevy, posolstvo pre všetkých, ktorí to sledujú, je, že zhromažďovanie, rozprávanie a nasledovanie Ježiša vás bude stáť veľa. Cieľom je izolovať kresťanov a zastaviť ich aktivity.

Iránski veriaci čelia tomuto všetkému a zároveň sa potýkajú s kolabujúcou ekonomikou a tlakom konfliktu. Strach zo zatknutia sa spája so strachom, že nebudú schopní uživiť svoje rodiny.

Stále dôverujem, stále poslúcham

Napriek tomu cirkev v Iráne neprestala nasledovať Ježiša. Foad*, kresťanský konvertita žijúci v Iráne, čelí rovnakému finančnému tlaku ako jeho susedia a rovnakým rizikám, ktoré so sebou prináša byť veriacim. Keď sa modlil: „Pane, tu som, pošli ma, aby som konal Tvoje dielo,“ nemal ani dosť peňazí na cestovné výdavky. „Napriek tomu mi Pán zázračne poskytol všetko, čo som potreboval,“ hovorí.

Táto poslušnosť formovala stretnutie na jeho pracovisku len pred niekoľkými týždňami. Prišla matka so synom a Foad sa dozvedel, že trpí rakovinou. Cítil, ako ho Duch Svätý nabáda, a tak jej povedal: „Pravý Boh ťa uzdravil.“ Okamžite sa ho spýtala: „Si kresťan?“ Keď povedal áno, pomodlil sa za ňu. Obaja, ona aj jej syn, sa chceli dozvedieť viac o Ježišovi, a tak im Foad poskytol spoľahlivé kresťanské zdroje a vzal si ich kontaktné údaje, aby sa s nimi mohol spojiť.

Urobil to s vedomím rizika. „Aj v týchto ťažkých a neistých časoch, keď vložíme svoju dôveru v Boha, požehnania, ktoré zažívame, sú ešte väčšie ako tie, ktoré dostávame v bežných, všedných dňoch,“ hovorí.

Titulky novín hovoria o zatýkaniach a väzenských celách. Hovoria aj o veriacich, ktorí platia vysokú cenu a napriek tomu Ho nasledujú.

Mena zmenené kvôli bezpečnosti

Zdroj prekladu: Open Doors

Foto: pixabay