« Back

Spovedať sa podľa dátumu?!

Spovedať sa podľa dátumu?!

Bolo to v tomto týždni: Nestihla som sa vyspovedať pred sv. omšou, tak som si sadla do lavice, ale pani, čo tam sedela, si to všimla, lebo sa otočila a videla kňaza, ako už otvára dvere na spovednici a ide už slúžiť sv. omšu. Ja som zostala bez sviatosti zmierenia. Videla to a vedela to. Pomkla sa a urobila mi miesto v lavici.

Všetko by bolo v poriadku, keby v čase, kedy išla na sv. prijímanie, som jej neuvoľnila miesto... Ona mi dala na vedomie, že ma uprednostní, a rukou ukázala, že môžem ísť prvá! Kde? Ísť na sv. prijímanie! Ale ja som pokrútila hlavou, že na sv. prijímanie nejdem. Tak sa ku mne nahla a mi povedala: Veď prvého je až v piatok, tak môžeš,  či...????

Vytreštila som na ňu oči a ešte raz som tak záporne pokrútila hlavou,  a jasne som povedala, že nie, nejdem na sv. prijímanie, a až potom teda išla ona a mňa nechala stáť v nemom úžase...

Čo to bolo, čo mi chcela povedať? Došlo mi to hneď...Vedela som, že hovorí o prvom piatku. To znamená, že niektorí ľudia sa možno chodia spovedať práve k prvému piatku, ako ku dátumu, a nie podľa svojich hriechov.

Celkom iste si myslela, že nemám ťažký hriech asi, a že chodím pravidelne na sv. spovede, každý mesiac.

Ale to nie je dostatočný dôvod na to, aby, keď som chcela ísť na sv. spoveď, (duša cíti a vie, kedy ju volá Pán k zmiereniu), som túto veľkú sviatosť bagatelizovala, jednoducho ju obišla, a keďže ešte nie je prvý piatok v mesiaci, prijala som Telo Pánovo.

Nebola som v milosti posväcujúcej. To je to prvoradé a najhlavnejšie!

Tento šok vo mne doznieva a preto to píšem, aby sme nepodceňovali túto veľkú sviatosť zmierenia svojimi ospravedlneniami a nechodili sa spovedať podľa dátumu...

Ak raz som bola rozhodnutá sa vyspovedať, a som to z akýchkoľvek dôvodov do sv. omše nestihla, viem, že som v duši mala veľkú zábranu, ktorú, keby som ignorovala a jednoducho si to obhájila, že však na prvý piatok sa z toho vyspovedám, alebo jednoducho pre to, že k prvému piatku aj tak pôjdem na spoveď, iste by som páchala svätokrádež. Stokrát je rozumnejšie a pre dušu osožnejšie, neísť na sväté prijímanie, ako prijímať nehodne...

Prepáčte, prosím, nebola to kritika nikoho, iba moja veľká bolesť duše, ak niekto možno takto zmýšľa a neuvedomuje si, čo spôsobuje nášmu Pánovi...

Pretože Ježiš smie vstúpiť iba do srdca čistého. Je to Jeho výsostné právo. Nezarmucujme Ho našimi pomýlenými domnienkami. Pristupujme ku svätým sviatostiam nanajvýš zodpovedne a uvážene. Mali by sme byť vyzretými kresťanmi katolíkmi, veď sme prijali všetky Božie sviatosti.

Comments
sign-in-to-add-comment
Pamätám na dva postoje v tejto oblasti.
Mali sme vo farnosti kňaza, ktorý zaviedol spovedanie pred každou svätou omšou a podľa možnosti i počas nej- teraz je to už samozrejmosť, ale vtedy boli iba jeden farár a jeden kaplán. A povzbudzoval: ku sviatosti zmierenia nechodíme preto, lebo ide prvý piatok , ale preto, že máme hriech. Tých deväť prvých piatkov sa týka svätého prijímania, prvopiatková spoveď je pomoc pre tých, čo by nemohli ísť na sväté prijímanie.
°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°°
V inej farnosti: Po Otčenáši vyšiel kňaz zo spovednice, otočil sa k veriacim a povedal: "Tí, čo nemáte ťažký hriech, iba všedný, môžete ísť pokojne na sväté prijímanie,ak oľutujete. Vyspovedám vás po svätej omši alebo zajtra."
?????????????????????????????????????????
Bolo by strašne fajn, keby na toto odpovedal kňaz.
Posted on 7/31/14 3:28 PM.
ja na to odpoviem ale nie dnes.. ale ked pride cas. Bude to zrozumitelne a jasne. Na vysvetlenie: uz dlhsi cas na prve piatky čítam ľuďom základné veci o sviatosti zmierenia a oni sa čudujú a hovoria, že nás učili niečo iné. Nuž.. stáva sa že zbožné tradície odkláňajú ľudí od správneho chápania sviatosti zmierenia.

Odpoveď pre pani Irmu: milosti prého piatku sa viažu na sv. prijímanie. aj o tom bude pripravovaný blog.
Posted on 8/1/14 10:52 AM in reply to Mária-Irma Danieliszová.
Vďaka, ak si nájdete čas- ja sa vždy teším, keď sa odstránia nejaké nedorozumenia a v hlavičkách sa to rozjasní!
"Nevedomosť je najväčší nepriateľ katolíkov".Pius XII:
Posted on 8/1/14 4:00 PM in reply to Štefan Hrbček.
Ja som to vždy vnímala tak, že na sv. prijímanie môžem (a mala by som) ísť vždy, keď som v milosti posväcujúcej. Teda nemám ťažký hriech.

Naopak, milosť sviatosti zmierenia chcem využívať častejšie.
Ak by som mala ísť k sv. spovedi len vtedy, keď by som "už" nemohla pristúpiť k Sviatosti oltárnej, potom by som asi chodila veľmi zriedka.

Prax prvých piatkov mi pomáha v tom, aby som nezabúdala na tú veľkú milosť, ktorá sa mi v sviatosti zmierenia ponúka a pristupovala k nej, pokiaľ možno, aspoň raz za mesiac.
Ale ak sa stane, že sa nestihnem vyspovedať pred prijímaním, pokojne idem na prijímanie aj na prvý piatok (dokonca ak som už stála v rade pred spovedelnicou) a vyspovedám sa dodatočne.

Nie žeby som šla na prijímanie v stave ťažkého hriechu! Ale "všedné" hriechy oľutujem, poprosím Spasiteľa, aby ma očistil a pripravil na prijatie tak vzácneho Hosťa a s radosťou sa s ním stretnem.
Raz som sa na to pýtala pri spovedi, a dostala som odpoveď, že veď lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí.
Teda aj na sv. prijímanie majú ísť tí, ktorí potrebujú Spasiteľa. (samozrejme - opakujem - nie v stave ťažkého hriechu!)

Teda chybu spomínanej spoluveriacej by som videla skôr v tom, že "ešte nie je prvý piatok". Naozaj od termínu nezávisí, a nikomu neprísluší hodnotiť či niekto má alebo nemá ísť na sv. prijímanie. Ona nemôže vedieť, prečo nechceš ísť, a ani by sa do toho nemala starať.
Ale s termínom prvého piatku to predsa nesúvisí. Po prvom piatku, či pred ním, stav mojej duše viem posúdiť len ja a môj Boh. emoticon
Posted on 8/4/14 1:23 AM.
Neviem, či si dobre rozumieme...Ja,ak by som videla, že niekto stojí pred spovednicou a nestihol sa vyspovedať, a zrazu by som ho videla ísť na sv. prijímanie, vzbudilo by to vo mne pohoršenie...Toho sa máme vystríhať. Buď som potrebovala rozhrešenie od mojich hriechov, alebo som si zrazu "uvedomila", že veď ani možno nie sú také ťažké, a stačí ich zrazu len oľutovať? A prečo som to tak necítila pred tým? Dajme si pozor, aby sme si dušu nezaťažovali ešte ďalšími hriechmi, aké sme mali predtým...
Ja si myslím, že postupnosť aj v týchto sviatostiach by mala byť taká, ako je daná Svätou Cirkvou. Teda: najprv sv. spoveď, potom sv. prijímanie. A mali by sme byť maximálne nároční na seba. Iba Boh vie, či mám iba ľahké hriechy. Vieme, že vždy záleží aj na okolnostiach, ktoré môžu byť priťažujúce ešte viac, ako si môžeme myslieť...A zrazu sa z ľahkého hriechu môže stať ťažký, ale to nám môže povedať až kňaz, ktorého poučenie by sme mali veľmi dobre počúvať...,
Teda ešte raz: Ak moja duša cítila, že má ísť na sviatosť sv. spovede, mala by som ju veľmi dobre počúvať a ak sa okolnosti vyvinú inak, zrazu sa nerozhodnúť podľa seba, že veď možno...
Posted on 8/4/14 11:33 AM in reply to Eva Baranovičová.
Naozaj čakám na kompetentné vysvetlenie kňaza. Je mi trochu ľúto, že som sa na to neopýtala počas štúdia na prednáškach z pastorálky.....Osobne sa riadim pravidlom, že k sviatosti zmierenia idem, keď cítim, že som spáchala niečo vážnejšie- vtedy aj za týždeň, ak treba, naopak, viem, že všedné hriechy sa odpúšťajú aj dokonalou ľútosťou- že sme urazili Ježiša,ktorý nás tak miluje!- a idem aj o dva mesiace. A zriedkavejšie to nebýva. Inštitúty zasväteného života a apoštolského života a rôzne združenia mávajú svoje pravidlá.
Posted on 8/4/14 1:00 PM in reply to Eva Vráblová.
Nuž, nerada by som budila pohoršenie.
Ani mi nenapadlo, žeby niekoho mohlo pohoršiť, ak si z radu na spoveď "odbehnem" na sv. prijímanie a potom sa vrátim vyspovedať sa (občas sa mi to stane zvlášť pri príležitosti odpustkov).
Na prijímanie chodím predtým, chodila by som aj potom, len na spoveď som chcela ísť viacmenej kvôli odpustkom, a pomoci Božej milosti, ktorú pri tejto sviatosti dostávam, než "len" kvôli rozhrešeniu od hriechov.
Nejdem na spoveď len vtedy, keď "cítim že potrebujem rozhrešenie" a inak by som nemohla prijať Ježiša. Väčšinou tam idem preto, že to považujem za dobré, aj keď by "stačila úprimná ľútosť". Inak by som na spoveď nešla asi veľmi dlho, možno tak raz do roka, ako prikazuje spovedné zrkadlo.

Viac menej mi je jedno (môjmu svedomiu je jedno), či pôjdem dnes, alebo zajtra, či pozajtra. A vlastne som pokojne mohla už včera... Len viem, že to potrebujem - niekedy v dohľadnom čase.

Samozrejme niečo iné je ak "spácham niečo vážnejšie", ako hovorí Irma. Ale čo je to "vážnejšie"? Zase aby sme nespadli do osídla škrupúľ.

Súhlasím s Irmou - chcelo by to kompetentné vysvetlenie vzdelaného kňaza podporené katolíckou náukou. Len je trochu problém, že aj niektorí kňazi majú "rôzne názory" nie vždy navzájom kompatibilné.
Posted on 8/4/14 1:37 PM in reply to Eva Vráblová.
Evka, všetko, čo sa týka Boha, je založené na jednoduchosti. Tak, aby tomu porozumeli aj najmenší z maličkých. Teraz mám na mysli malé deti, čo sa pripravujú na 1. sv. prijímanie. Spomeň si na postupnosť, ako nás to učili. Na to netreba žiadnu vysokú školu teológie. Iba vnímavé srdce, aby to pochopilo.
Predstav si, že to, čo robíš (je jedno, ako si to vo svedomí Ty vysvetlíš), ostatní nevedia. Proste stojíš v rade na spoveď, potom "si odskočíš" na sv. prijímanie, a vrátiš sa zasa do radu na spoveď. A teraz si predstav, že tam stojí malé dieťa, ktoré sme učili so všetkou dôslednosťou, ako má pristupovať k sv. sviatostiam. Malo by v duši zmätok. Čo by som mu ja odpovedala, keby sa ma pýtalo, čo to tá teta robila? Pochopilo by to? Predstav si, ani ja to nechápem...A tým Ťa nechcem uraziť, iba jednoducho nechápem...
Buď sv. spoveď ešte nepotrebujem, alebo, keď stojím v rade, už ju potrebujem...

Veľkí svätí sa považovali za veľkých hriešnikov. Veľmi často pristupovali k svätým sviatostiam. A nemyslím si, že mali veľké hriechy. Ale tak veľmi sa báli uraziť Pána, že by Ho neprijali do čistého srdca, že sa hrozili už len tej predstavy, že by Ho mohli prijať bez dôkladnej sv. spovede.
O sv. Jánovi Pavlovi II. sa vedelo, že pristupuje ku sviatosti zmierenia každé dva týždne. Počula som, že aj kňazi pristupujú ku sv. spovedi aj každý týždeň. Tiež by si mohli oľutovať svoje hriechy pred každou sv. omšou a považovať ich za ľahké, ale čistota ich srdca sa bála uraziť sviatostného Spasiteľa, ak cítili, že potrebujú sa vyspovedať. Veď nehrešíme iba skutkami, ale aj slovami, ba i myšlienkami.
Moje vnímanie svätej spovede má svoje zákonitosti. Stále si myslím, že by sme ich nemali preskakovať.
Pozdravujem Ťa. Pokoj s Tebou+
Posted on 8/7/14 7:50 PM in reply to Eva Baranovičová.
Táto diskusia mi aj po rokoch stále ostala v hlave. A je mi ľúto, že sa (pokiaľ viem) stále nenašiel kompetentný kňaz, ktorý by napísal oficiálne stanovisko cirkvi k tejto veci.

Napadá mi také prirovnanie:
Ako často leštíte doma zrkadlá? Ja som kedysi čistila zrkadlo vždy vtedy, keď som uvidela, že je špinavé. Ale zistila som, že má zmysel vyleštiť ho aj skôr, ako uvidím na ňom špinu a zaviedla som doma prax leštiť zrkadlá každý týždeň - vždy v piatok.
A teraz si predstavme, že chcem pozvať kamarátku na návštevu k nám. Ak vidím, že zrkadlo v obývačke je už špinavé a ja viem, že ho už nestihnem vyčistiť, možno ju nakoniec nepozvem, aby si o mne nepomyslela niečo nelichotivé. (je to prirovnanie, nemusí stopercentne sedieť)
Ak je ale zrkadlo čisté, a len je zhodou okolností piatok (deň, kedy leštím zrkadlá), tak predsa nezruším stretnutie len preto, že som ho nestihla vyčistiť.

Podobne (aj keď určite vážnejšie!) vnímam to čo píšeš o sviatosti zmierenia. Ako často chodím na spoveď? Vtedy keď vidím, že mám ťažký hriech? Potom by bolo svätokrádežou (alebo aspoň veľkou opovážlivosťou) pristúpiť k sv. prijímaniu ak som spoveď nestihla.
Ak ale chodím na spoveď pravidelne, aj vtedy, keď vážnejšie hriechy necítim (podobne ako keď leštím zrkadlá každý piatok), pretože chcem často prijímať milosti zo sv. spovede plynúce - potom aj keď som pred omšou spoveď nestihla, nevidím dôvod nestretnúť sa s Ježišom vo svätom prijímaní.

Veď aj Ježiš povedal sv. Faustíne o jednej sestre, že ho viac zraňuje jej nedôvera, keď sa bojí prijať eucharistiu, než jej malé hriechy. Dôverujme Ježišovi. A stretávajme sa s ním čím častejšie.
Posted on 1/6/17 9:21 PM in reply to Eva Vráblová.

whole-profile
Ž95,1 Poďte, plesajme v Pánovi, oslavujme Boha, našu spásu.

Eva belongs-to:

Friends

Anna Lojeková
Martin Lojek
Štefan Hrbček
Ján Pankovčin
Robert Krett
Martin Majda
Marcela Bagínová
Eva Baranovičová
June 19
Daniel Ruščák commented on Eva Vráblová's blog entry, Bohu vďaka!....
12:22 PM
October 21
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Rodičia, viete, čo si vaše deti kupujú na desiatu?.
3:19 PM
May 4
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Deti - ako plod manželskej lásky.
11:53 AM
April 16
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:27 PM
Eva Vráblová updated a blog entry, Súcitíme.
12:19 PM
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Súcitíme.
12:13 PM
April 12
Eva Vráblová updated a blog entry, Priatelia sú hviezdy na nebi.
5:43 PM
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Priatelia sú hviezdy na nebi.
5:39 PM
April 10
Eva Vráblová wrote a new blog entry, Milujem, milujem svoj život.
5:22 PM
April 8
4:42 PM
Subscribe to Eva Vráblová's activities. (Opens New Window)