Po Ríme a Santiagu de Compostela v púťach nasledoval Aachen. Pútnici z celej Európy putovali do Dómu založeného Karolom Veľkým, ktorý ukrýval cenné textilné relikvie a hrob Karola Veľkého. Chrám bol slávny aj korunováciami kráľov.

V Aachenskom dóme Matky Božej sme s priateľmi zažili hlbokú duchovnú atmosféru. Miestna služba tlmila akékoľvek prejavy hluku, pobehovania po kostole a fotenia. Vyzývali nás na tichú prípravu na svätú omšu. Priamo v 1200 ročnej nádhernej kaplnke byzantského štýlu som vnímal premodlenie miesta miliónmi pútnikov. Duchovný zážitok umocnili aj krásne spevy, do ktorých sme sa snažili zapojiť. V kostoloch pri vstupe je dostatok notovaných modlitebných knižiek vypracovaných s nemeckou dôkladnosťou.

Aachenský dóm je jedna z najvýznamnejších cirkevných stavieb v Nemecku. Od roku 1978 je na zozname svetového dedičstva UNESCO. Jadrom Dómu je kaplnka kráľovského paláca Karola Veľkého v Aachene z roku 803. Táto 8 uholníková stavba obklopená 16 uholníkovou dvojposchodovou chodbou je najvýznamnejším architektonickým príkladom karolínskeho obdobia a prvou stredovekou monumentálnou stavbou na nemeckom území, z ktorej sa zachovali všetky podstatné prvky. Architekt sa inšpiroval najmä chrámom San Vitale v Ravenne vysväteným v roku 547 a carihradským chrámom Malá Hagia Sofia (536). Mocný franský panovník sa usiloval vyrovnať byzantskému cisárovi vo všetkých oblastiach aj v bohatej výprave liturgických slávností. Kostol bol postavený na pozostatkoch rímskych termálnych kúpeľov s použitím rímskych stavebných materiálov z mnohých častí Franskej ríše. V kupole bola zhotovená mozaika Krista Pantokrátora (Vševládcu).

Aachenský dóm s osemuholníkovou kaplnkou z roku 805 pri pohľade z trojitej hranice Nemecka, Belgicka a Holandska

Aachenská kaplnka Karola Veľkého a Chrám San Vitale v Ravenne

Karol Veľký zabezpečil v roku 799 pre centrálny chrám Franskej ríše od jeruzalemského patriarchu, vtedajšieho pápeža v Ríme, byzantskej cisárovnej Ireny a bagdadského kalifa významné relikvie:

Ježišovo bedrové rúcho na kríži

Ježišove plienky vyrobené z ťavej alebo kozej srsti, možno z „nohavíc sv. Jozefa“

Veľké Máriino rúcho mala podľa tradície na sebe Matka Božia pri narodení Pána

Rúcho sťatia sv. Jána Krstiteľa, do ktorého bola zabalená jeho hlava

Menšími relikviami sú:

Kristov opasok

Povrazový bič z Kristovho bičovania

Máriin opasok

Miestni kresťania i pútnici veria v pravosť relikvií.

Štyri textilné relikvie priťahovali oddávna státisíce ľudí do Aachenu

Ku Karolovej kaplnke v priebehu stáročí pripájali ďalšie časti tak, že niečo zrušili, niečo prestavili a iné dostavali. Okolo 8 uholníkovej kaplnky - lode sa vytvorilo gotické presbytérium, prstenec kaplniek, veže a predsieň. Spojením západnej prístavby, ktorá sa podobá hradu, s ústrednou zvýšenou loďou sa v Aachene utvorila kompozícia tesne vedľa seba zoradených vysokých budov, ktorá sa stala určujúcim prvkom chrámovej architektúry v stredoveku. Funkcia budovy kostola sa v priebehu dejín menila od niekdajšej karolínskej kaplnky až po súčasnú biskupskú katedrálu.

Aachenský dóm zo severu

Zložený Aachenský dóm z rôznych stavebných etáp

Chrám s mauzóleom Karola Veľkého sa stal veľkou atrakciou. Od roku 936 tu korunovali rímsko-nemeckých kráľov na mramorovom tróne Karola Veľkého. Cisár Otto III. dal roku 1000 v kaplnke otvoriť hrobku Karola Veľkého, zostúpil do nej a kľakol si pred mŕtvym panovníkom. Rojčivý obdiv k veľkému predchodcovi ho viedol k tomu, aby si ako cennú relikviu vzal kríž položený na Karolovej hrudi. O dva roky po tom mladý cisár zomrel na vojnovej výprave v Itálii. Jeho posledné želanie sa splnilo. Pochovali ho v tej istej aachenskej zámockej kaplnke ako jediného nemeckého panovníka po Karolovi Veľkom.

Mnohí nemeckí panovníci uctievali kostol a zveľaďovali umelecké poklady prostredníctvom štedrých darov a nadácií. V rokoch 1002 až 1014 dal Henrich II., ktorý sa stal svätým aj s manželkou, postaviť vo východnej galérii ambonu v tvare kazateľnice, ktorá je jedným z najveľkolepejších pokladov otonského umenia (919-1024).

Ambona sv. Henricha II.

Zlatý oltárny obraz Pala d'oro, vyrobený pravdepodobne vo Fulde okolo roku 1020, dnes tvorí predok obetného stola. Pozostáva zo 17 jednotlivých panelov s reliéfmi z razeného zlatého plechu. V strede tróni Kristus ako Vykupiteľ sprevádzaný Máriou a archanjelom Michalom.

Oltárny obraz Pala d'oro a v pozadí relikviár s textilnými relikviami

V roku 1165 antipápež Paschal III. vyhlásil Karola za svätého, cirkev to neuznala. Aj tak bol Karol v časti Nemecka a Francúzska uctievaný ako svätý pre jeho misijnú činnosť, ale jeho život zďaleka nebol svätý. Mal viacero konkubín, násilne obracal ľudí na vieru. Relikviár Karola Veľkého bol vytvorený vo forme jednoloďovej baziliky v roku 1215 aachenskými zlatníkmi na objednávku kráľa Fridricha II.

Relikviár Karola Veľkého

Mariánsky relikviár bol dokončený v roku 1239. Bol tiež vyrobený v Aachene a podľa tradície stredovekých zlatníkov je jedným z najvýznamnejších relikviárov všetkých čias. Obsahuje spomínané štyri textilné relikvie získane Karolom Veľkým. Relikvie od morového roku 1349 každých sedem rokov ukazovali obyvateľom a pútnikom v rámci pútí do Aachenu. Už v tom čase sa vraj v Aachene zišlo na púti do svätyne viac ako 100 tisíc pútnikov. Číslo sedem bolo vybraté pravdepodobne s ohľadom na biblické symbolické číslo s mnohými významami. Atraktivita aachenskej púte bola medzi pútnikmi v stredoveku založená aj na očakávaní úplného odpustenia hriechov, ktoré bolo pri príležitosti púte udelené pápežom. Púte pretrvali storočia. V roku 1937 sa aj napriek neodporúčaniu zúčastnilo púte viac ako 800 000 ľudí ako tichý protest proti nacistickému režimu.

Relikviár so štyrmi textilnými relikviami

Kvôli púťam bola Osemuholníková kaplnka zvýšená okolo roku 1190 a vybavená ôsmimi ozdobnými štítmi (1240/1250).

Nadstavený vrchol osemuholníkovej kaplnky upravovaný v rôznych storočiach

V chráme v Aachene sa nachádza zázračná socha Márie s dieťaťom. Možno mala predchodkyňu v 13. a podľa istej tradície už v 10. storočí. Prvá doložená dubová postava Márie s dieťaťom zo 14. storočia takmer úplne zhorela pri veľkom požiari Aachenu v roku 1656. Hlavy gotických postáv, ako aj Máriina pravá ruka boli zachránené, zreštaurované a integrované do novej sochy Márie z lipového dreva. Popol spopolnenej postavy bol uložený v skrytej dutine v zadnej časti. Postava Márie bola prinajmenšom od 15. storočia zdobená vzácnymi textilnými odevmi a šperkami.

Milostivá socha Panny Márie s Ježiškom zo 14. storočia

Púte do svätyne sprevádzali v kostole stavebné zmeny v gotickom štýle. Malý obdĺžnikový východný chór bol zbúraný a namiesto neho bola postavená vysoká gotická Svätyňa (chórová sieň) na uschovanie a prezentáciu relikviárov, ktorej vysvätenie sa uskutočnilo na 600. výročie úmrtia Karola Veľkého v roku 1414. Zároveň k osemuholníku na južnej strane pribudla Uhorská kaplnka (1367) a Matyášova kaplnka (1379/1420). Neskôr bola pristavaná Kaplnka sv. Anny Samotretej (1449) a gotická Kaplnka sv. Mikuláša (1487). Úcta k sv. Anne Samotretej bola veľmi rozšírená počas obdobia gotiky, i keď v Svätom Písme o tom nie je žiadna zmienka a asi sa také stretnutie z časového hľadiska ani nemohlo uskutočniť. Napriek tomu je to milé a ľudské.

Vysoká gotická svätyňa na uchovávanie relikviárov a pred ňou kaplnka Karola Veľkého

Prechod z osemuholníkovej kaplnky do gotickej svätyne

Gotické kaplnky sv. Anny a sv. Mateja

Sv. Anna Samotretia drží dcéru Pannu Máriu a vnuka Ježiška

Okolo roku 1350 boli na karolínskych schodiskách umiestnené vrcholne gotické vežové kupole s bočnými vežičkami. Z týchto exponovaných častí stavby a mosta, ktorý spájal západnú vežu s osemuholníkom, boli vystavované relikvie.

Spojenie západnej veže a osemuholníkovej kaplnky

Kostol bol v rokoch 936 až 1531 korunovačným miestom 30 rímsko-nemeckých kráľov a kráľovien. V priebehu 17. a 18. storočia sa architektúra a zariadenie kostola menili, v neposlednom rade aj kvôli obrovským škodám spôsobeným požiarom mesta Aachen v roku 1656. Na kostole Panny Márie boli zničené strechy a gotická západná veža bola z väčšiny zbúraná. Strecha chórovej siene a osemuholníka boli v roku 1664 opravené barokovou strešnou kapotou. Uhorská kaplnka bola v roku 1767 kompletne prerobená.

Baroková Uhorská kaplnka

Napoleon ukradol z Dómu antické stĺpy a odviezol ich do Louvru. Po Viedenskom kongrese v roku 1815 sa kláštorná kapitula snažila presvedčiť pruskú kráľovskú rodinu, aby kostol zachovala a zrekonštruovala, no bola úspešná len čiastočne. Až v roku 1842 mohli byť v Hochmünsteri s finančnou pomocou kráľa znovu vztýčené staré stĺpy, z ktorých niektoré boli obnovené a niektoré novo vyrobené.

Druhá polovica 19. storočia a začiatok 20. storočia boli v znamení regotizácie, odstránení baroka a návratu k byzantskému štýlu v osemuholníkovej kaplnke. Nové vitráže okien a nové mozaiky boli pamiatkarmi hodnotené kriticky, pretože použité materiály a mozaiky nezodpovedali karolínskemu slohu.

Mozaiky z prelomu 19. a 20. storočia napodobňujú byzantské mozaiky

Detail mozaiky s Karolom Veľkým, ktorý kľačiac drží maketu chrámu

V gotickej svätyni sa nachádzajú novoveké vitráže, románska ambona a žiarivá Madona z roku 1524

Založenie maďarskej kaplnky v Aachene súvisí s púťami nazývanými Aachenfahrts alebo Heiligtumsfahrts. Obyvatelia Uhorska mali vzťah ku katedrále v Aachene a jej relikviám už od čias svätého Štefana. V Uhorsku túto tradíciu, o ktorej máme spoľahlivé údaje až zo začiatku 14. storočia, zaviedli pravdepodobne osadníci z Valónska a Porýnia, ktorí sa v Uhorsku usadili už skôr, napr. v Spišských Vlachoch. Podľa dobových kroník sa Uhri napriek vzdialenosti viac ako 1200 kilometrov vždy zúčastnili aachenskej púte v najväčšom počte zo všetkých národov.

Uhorská kráľovná Alžbeta Piastová, vdova po Karolovi Róbertovi a matka kráľa Ľudovíta Veľkého na svojej púti v roku 1357 navštívila hrob svätej Alžbety v Marburgu a potom relikvie troch svätých kráľov v Kolíne nad Rýnom. Nakoniec sa so svojím veľkým sprievodom vydal na púť do Aachenu, aby „požiadala o patronát Presvätej Bohorodičky pre uhorské vojská bojujúce o Dalmáciu“. Poučenia, skúsenosti a zážitky z matkinej púte inšpirovali Ľudovíta Veľkého k tomu, aby v Aachene postavil kaplnku, ktorá bola dokončená v roku 1367 v gotickom slohu. V roku 1374 údajne sám Ľudovít Veľký navštívil Aachen, aby navštívil kaplnku, ktorej dal relikvie uhorských svätcov.

Hľadal som autentickú modlitbu pútnika do Aachenu, ale som ju nenašiel. Pod ruku mi prišla modlitba pútnika z 19. storočia:

Milostivý a milosrdný Bože,

rozhodol som sa na chvíľu odlúčiť od svojej rodiny a svojho domu.

Preto prichádzam k tebe a prosím ťa,

aby si požehnal môj príchod a odchod:

v tvojom mene sa vydám na cestu, pod tvojím vedením ju dokončím

a pod tvojou ochranou ma opäť privedieš domov...

Ty strážca Izraela, ktorý ani nespíš, ani nedriemeš,

buď okolo mňa vo dne v noci ako ohnivá stena,

aby sa ku mne nepriblížilo nešťastie a skaza.

Sprevádzaj ma skoro i neskoro,

v lesoch a na poliach mocou svojich svätých anjelov,

keď si viedol synov Izraela cez púšť s oblačným stĺpom.

Sprevádzaj ma na cestách, zostaň so mnou, keď odpočívam,

dávaj na mňa pozor, keď spím...

Pane Ježišu Kriste, ktorý si cestoval s učeníkmi v podobe cestovateľa,

buď so mnou na mojej ceste a naplň moje srdce dobrými myšlienkami...

Výber zdrojov:

aus einem elsässischen Gebetbuch, 19. Jh (Quelle: Deutsches Pfarrerblatt 7/2000

Aachener Dom https://de.wikipedia.org/wiki/Aachener_Dom

Aachener Heiligtumsfahrt, 2025 https://de.wikipedia.org/wiki/Aachener_Heiligtumsfahrt

Religion in Germany, Religionen in Deutschland, en.wikipedia.org de.wikipedia.org

Hesemann M. 2023: Auf Tuchfühlung mit Jesus und Maria 15. Juni 2023 in Spirituelles, 2 Lesermeinungen Druckansicht | Artikel versenden | Tippfehler melden. https://www.kath.net/news/81826