Tarik*, kedysi nebezpečný muž, teraz prijíma nebezpečnú vieru. Keď sa Tarik z juhu Filipín pred viac ako 20 rokmi zúčastnil programu vedeného kresťanmi, bolo to čiastočne preto, aby sa skryl pred políciou. Ako drogový barón a nájomný vrah bol „hľadaný“. Pred Bohom sa však skryť nemohol a keď sa začali diať nezvyčajné veci, vyvolalo to ohromujúcu premenu.

„Nepáčili sa mi tie vyučovania, pretože sa mi zdalo, že sú zamerané na mňa,“ spomína Tarik. „Takmer všetky témy vyzerali, akoby boli zamerané na mňa, akoby to robili naschvál.“

Tarik však pokračoval vo vzdelávaní a keď sa dozvedel, že Ježiš dokáže uzdravovať ľudí, urobil krok viery a skúsil, či ho Ježiš uzdraví z bolestí žalúdka, ktorými trpel od detstva. „Ak si naozaj Isa al-Masih [Ježiš Kristus], uzdrav ma,“ povedal. „Po troch minútach bolesť prešla.“ Ale vzhľadom na svoj moslimský pôvod sa Tarik bránil stať sa kresťanom.

Tarik mal potom ten istý sen trikrát. „Snívalo sa mi o Ježišovi a o tom, že v Jeho mene vyháňam zlých duchov,“ spomína. „Tieto sny však nezmenili môj názor. Stále som tvrdohlavo veril, že je len prorok.“

„Až kým jedného dňa to už nebol len sen,“ pokračuje. Miestny chlapec bol posadnutý démonom. „Vyslovil som meno Ježiša a on sa uzdravil.“ To isté sa stalo s jedným párom. Rozšírila sa správa, že Tarik má moc – moc, o ktorej vedel, že nepochádza od neho. „Od tej chvíle som začal hľadať Ježiša.“

V objatí Otca

Na pozvanie misionára Tarik zareagoval a zúčastnil sa čitateľského kurzu pre dospelých, kde každé ráno študovali Bibliu. „Duch Svätý ku mne hovoril. Keď sme predtým študovali, Pánovo slovo bolo  niečo, čo som nechcel počuť. Nechcel som študovať, pretože Jeho slovo ma skutočne prenikalo až do špiku kostí. Potom som však požiadal misionára o Bibliu.“

 „Jednej noci ma Boh zobudil. Nevedel som, ako otvoriť Bibliu, ale otvoril som ju a prvá vec, ktorú som si prečítal, bola: ‚Tým, čo veria v jeho meno, dal moc stať sa Božími deťmi.‘“ (Ján 1:12)

„Nikdy som nezažil byť dieťaťom – nepoznal som otca. Keď Kristus povedal, že ak Ho budem nasledovať, stanem sa Otcovým dieťaťom, plakal som. Duch Svätý pôsobil v mojom srdci, aby som konečne pochopil, kto je Ježiš.“

Chvíľu slzy tiekli neprestajne. „Bolo to ťažké. Cítil som, že som milovaný. Dlhé roky som sa hneval na svet, na ľudí, nahnevaný na Pána. Moje srdce, plné hnevu, jednoducho plakalo. Bol som zmätený, prečo plačem, pretože som si myslel, že plač je slabosť, že plač nie je pre skutočného muža. ‚Prečo plačem? Som muž.‘ Chvíľu mi trvalo, kým som si uvedomil, že plačem, pretože som šťastný. Nemal som ani tušenie, čo sa v mojom živote deje. Hnev nahradila láska a súcit.“

Bol to moment, ktorý zlomil Tarikovu tvrdohlavosť. „To stretnutie v roku 2003 bolo momentom, keď som sa rozhodol zveriť svoj život Ježišovi,“ hovorí. „Duch Svätý pôsobil v mojom srdci tak, že som konečne pochopil, kto Ježiš je. Odvtedy smútok a bolesť v mojom srdci nahradila láska a odpustenie.“

Prenasledovatelia spoznávajú Ježiša

Tarikov život sa zmenil a nemohol si nechať dobrú správu pre seba. „Oslovil som ďalších mladých ľudí v mojej komunite, ktorí boli závislí od drog – tých, ktorí sa cítili nemilovaní, rovnako ako ja. Predtým, keď som ich oslovil, priniesol som im drogy a alkohol. Teraz som priniesol Bibliu. Videli zmenu v mojom živote, ale nebolo to jednoduché, pretože niektorí z nich hovorili, že som blázon, že som sa zbláznil.“

Tarik, kedysi nebezpečný muž, teraz prijíma nebezpečnú vieru. Napriek intenzívnemu odporu vrátane vyhrážok smrťou ju využil ako príležitosť podeliť sa o Božiu lásku so svojimi prenasledovateľmi.

Keď miestni moslimskí vodcovia počuli o nejakom biblickom učení, ktoré prednášal, Tarik a jeho kolega boli predvedení pred povstaleckú skupinu ozbrojenú zbraňami. „Zázrakom počúvali posolstvo Biblie,“ hovorí Tarik. „Niektorí povstaleckí velitelia sa dokonca stali veriacimi a nasledovali Ježiša.“

Pri inej príležitosti sa modlil za skupinu, ktorá ho prenasledovala na motorkách. „O niekoľko rokov neskôr sa jeden z nich stal pevný vo viere a jeho ľudia privádzajú do našej skupiny v komunite ďalších, ktorí študujú Božie slovo.“

„Viera v Ježiša tam, kde žijem, môže viesť k smrti,“ hovorí. „V uplynulých rokoch sme zažili tri útoky od moslimských povstaleckých skupín, pretože ako Ježišovi nasledovníci sme sa k nim nechceli pridať v ich klanových vojnách. Toto sú nebezpečenstvá, ktorým čelíme.“

Istota a pomoc

Tarik, ktorý neustále čelí riziku, je posilnený Ježišovými slovami v Matúšovi 28:20. „Nech sa deje čokoľvek, Ježiš je tu. My v našej komunite, napriek prenasledovaniu, ideme hlbšie. Neznamená to, že to chceme, ale prostredníctvom prenasledovania zažívame milosť, lásku a moc Božiu v našich životoch. Ježiš povedal: ‚Ja som s vami po všetky dni až do konca sveta.‘ Toto je naša istota: žiť pre Krista je získať život a zomrieť pre Krista je večný život.“

Tarika a ďalších veriacich v jeho komunite nesmierne posilňujú aj miestni partneri organizácie Open Doors, ktorí poskytujú iniciatívy vrátane školení o prežití v prenasledovaní, programov stravovania, práce s mládežou a kurzov gramotnosti.

„Počúvajú naše modlitby, poznajú naše potreby a poskytujú podporu, najmä prostredníctvom školení, dávajú nám silu a ukazujú nám, že v spoločenstve nie sme sami,“ hovorí. „Vidíme, že sú tu vždy a pomáhajú nielen finančne, ale aj skutočnou modlitbou. Vidíme, že sú tu a po našom boku, takže nie sme sami. Sú tu pre nás, počúvajú a pomáhajú.“

„To, že ste na našej ceste, nás výrazne ovplyvnilo. Máme spojencov; nie sme sami. Vieme, že sú ľudia, ktorí sa za nás modlia. Keď nastanú problémy, nehanbíme sa im povedať, čím si prechádzame. Predtým nič také nebolo. Báli sme sa, že na nás nikto nemyslí. Som vám veľmi vďačný.“

*Meno zmenené z bezpečnostných dôvodov

Foto a preklad z Open Doors