Nová správa organizácie International Christian Concern (ICC) dokumentuje pretrvávajúce ťažkosti a odolnosť vysídleného kresťanského obyvateľstva Arménska takmer dva roky po páde Artsachu (Náhorného Karabachu).

Publikácia „Nádej a túlavé duše z Artsachu: Úvahy o návšteve delegácie“, ktorú napísali zamestnanci ICC po návšteve americkej kresťanskej delegácie v Arménsku začiatkom tohto roka, podrobne opisuje stretnutia s utečencami, cirkevnými vodcami a vládnymi úradníkmi z prvej ruky a vykresľuje živý obraz národa, ktorý sa snaží zotaviť z toho, čo mnohí opisujú ako kampaň etnických a náboženských čistiek.  

Viac ako 120 000 arménskych kresťanov bolo nútených opustiť svoje domovy počas vojenského prevzatia Arcachu Azerbajdžanom v roku 2023 po deväťmesačnej blokáde, ktorá Arménom zakázala dodávky potravín a liekov. Masový exodus podľa správy „zanechal celú generáciu vysídlenú, smútiacu a hľadajúcu miesto kde patrí“.  

Napriek týmto stratám správa dokumentuje hlbokú odolnosť Arménska.   

„Viera zostáva chrbticou arménskej identity,“ uvádza sa v správe, ktorá opisuje staroveké kresťanské dedičstvo krajiny ako zdroj sily uprostred neistoty.  

Delegácia, ktorú zorganizovala organizácia Zachráňme Arménsko a Nadácia Tufenkian, sa stretla s prezidentom Vahagnom Chačaturjanom a navštívila utečenecké komunity po celom Arménsku. Delegácia sa stretla aj s miestnymi ministerstvami a humanitárnymi organizáciami, ktoré poskytujú bývanie, zamestnanie a starostlivosť o postihnutých.  

Tím zistil, že hoci núdzová pomoc situáciu stabilizovala, dlhodobé potreby zostávajú akútne – najmä pre vdovy, deti a vidiecke rodiny, ktoré prišli o domov aj o živobytie. Utečenci opakovane vyjadrovali jednu spoločnú nádej: jedného dňa sa vrátiť do Artsachu.  

V správe sa tiež hodnotila „Dohoda o nadviazaní mieru a medzištátnych vzťahov“, ktorú v auguste 2025 podpísali Arménsko a Azerbajdžan v Bielom dome. Hoci je medzinárodne oslavovaná ako míľnik mieru, správa varuje, že dohoda neponúka žiadne konkrétne záruky pre vysídlených Arménov, prepustenie väzňov ani ochranu kultúrnych pamiatok.  

Azerbajdžan naďalej potláča disent a náboženskú slobodu a zároveň vymazáva arménske historické pamiatky na dobytých územiach. Satelitné snímky, ako sa uvádza v správe, potvrdzujú zničenie desiatok kostolov a cintorínov od roku 2023.  

Arménske ministerstvo práce a sociálnych vecí uvádza, že utečencom bolo rozdelených viac ako 250 miliónov dolárov pomoci s podporou miestnych mimovládnych organizácií a cirkevných sietí. Iniciatívy, ako napríklad projekt „Svarants Village“ Nadácie Tufenkian, presídľujú rodiny blízko južnej hranice a poskytujú bývanie a pracovné miesta v poľnohospodárstve a včelárstve.  

 

„Stratili sme všetko okrem viery,“ povedala ICC jedna vysídlená matka. Správa zdôrazňuje, ako sa kostoly a školy stali centrami komunity a nádeje, ktoré ponúkajú duchovné poradenstvo a vzdelávanie deťom traumatizovaným vojnou.  

ICC naliehavo vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby sa naďalej zasadzovalo za náboženskú slobodu, spravodlivosť a zodpovednosť v Zakaukazsku.  

„ Utrpenie obyvateľov Artsachu nesmie byť zabudnuté ,“ uzatvára sa v správe. „Ich príbeh nie je len o strate – je o viere, vytrvalosti a presvedčení, že Boh zachránil Arménsko v každej skúške.“  

 

Zdroj prekladu: International Christian Concern

Foto: pxhere