« Назад

Prečo nečerpám energiu zo stromov

Včera som sa stretla s vyjadrením. „Nechal som cez seba prúdiť energiu slnka a mal som pocit očistenia...“ Určite ste sa s tým stretli viacerí, alebo s niečim podobným. Dnes ráno som uvažovala nad vierou a energiou, rada by som sa preto podelila so svojimi myšlienkami.

 

Máme v sebe vnútorného človeka, alebo „duchovno“, ktoré nie je spokojné, kým nespočinie v Bohu. To som trošku parafrázovala sv. Agustína. :) V každom človeku je zakorenená túžba hľadať niečo duchovné. A tá je často motorom, ktorý ženie do hľadania, bádania, poznávania. Stretla som sa s názorom, že potrebnú energiu pre život je potrebné čerpať z energie stromov, zo slnka... Avšak ja to vidím trošku inak. Vráťme sa však na začiatok.

 

Boh tvorí svet pre nás – ľudí. Viedla ho k tomu láska voči nám. Neobmedzená, nekonečná a bezbrehá láska. Tu to asi netreba ani viac komentovať, lebo je to obrovské tajomstvo.

Stvoril zem – pôdu, stromy so semienkami, slon, vzduch a jednoducho všetko. Pôde dal silu, ktorá keď sa spojí so slnkom, vodou a inými dokáže z malého semienka vytvoriť veľký strom. Strom nám dáva potravu a robí pre nás kyslím na dýchanie. Boh vo svojej lásky stvoril pre ľudí veci, ktoré mu pomáhajú. V každom živom strome cítiť život. Ale „čerpať energiu zo stromu“, hm.. to by som fakt nechcela.

 

Stromy nám vytvárajú podmienky pre život. Ak sme múdri a zodpovední, chránime stromy ako aj prírodu. Je stvorená pre nás. Avšak strom má svoje limity, nie je tu večne. Ako žiadny iný stvorený objekt (slnko, planéta, iné živočíchy a pod.). Sú to stvorené veci, ktoré majú čas vzniku a čas zániku.

 

Ako som spomínala, človek túži po naplnení aj duchovnej stránky svojej osobnosti. Čím ju napĺňa? Niekto sa uspokojí s „energiou zo stromu“ - z niečoho, čo umrie za pár rokov. Z čoho zostane len prach... Ale mne toto nestačí. Ja chcem viac a túžim po absolútnej plnosti a dokonalosti.

 

Boh to vie. Stvoril ma. Nielen moju telesnú schránku, ale aj duchovnú. Nedá sa odmerať, čím sa dá človek absolútne naplniť. Ja však verím, že absolútne naplnenie sa dá jedine absolútnom – Bohom. Ako Boh stvoril prírodu pre to, aby sme z nej mohli posilňovať telesného človeka, stvoril a dal nám Eucharistiu, aby sme mohli posilňovať svojho duchovného človeka.

 

Neuspokojím sa s "energiou zo stvorených vecí", keď ma môže naplniť absolútna Láska, Boh – osoba, ktorá ma stvorila a nekonečne miluje za každých okolností.

 

Elena Brezovská

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Nuž ja sa plním energiou z kadejakých rastlín. Dám si rád paradajky, papriky, šaláty, špenát, reďkvičku, uhorky, fazuľky, hrášok, šošovicu, jablká, hrušky, brokolicu, karfiol, kapustu atď. Takže každý deň sa plním energiou nejakou tou zelinou emoticon A som plný energie a je mi fajn. Pravda je tá, že sýtim tým telo a nie dušu ;) Neviem ako chce človek plniť dušu energiou z rastlín. Ale ak niečo pekné vyzerá, napríklad taká ruža a aj pekne vonia, tak to je aj potešením pre dušu. Pekný príspevok. Môj koment ber humorne.
Отправлено в 04.11.11 9:26.
Miro, v pohode, rozumiem tvojmu humoru. emoticon) ďakujem za tvoj príspevok.
Отправлено в 04.11.11 13:42 в ответ на Miroslav Čonka.