Blog

« Назад

Povediem ťa, kam nechceš

Povediem ťa, kam nechceš

(Porov. Jn 21, 18) Niekto by si povedal: "To je nanič život, robiť, čo nechcem."

"Povediem ťa, kam nechceš!"

Toto Slovo, mi pomohlo pred rokmi rokucimi (počas môjho štúdia na gymku) prijať to, že Boh ma chce mať u školských sestier sv. Františka. Úprimne - ja som tieto sestry nepoznala a byť jednou z nich som fakt nechcela. Zhrňme si to:

Som v reholi, do ktorej som nechcela ísť. Ale som tam, kde ma chcel mať Boh.

Mám rehoľné meno, ktoré som nechcela (mala som na to pár dôvodov), no podľa ľudí, čo ma nepoznajú ako Miroslavu, mi vraj veľmi sedí. Aj ja si to myslím.

Študovala som na škole, ktorú som si sama nevybrala (a bolo to nádherných šesť rokov).

Po skončení teológie a dejepisu som začala učiť na základnej škole angličtinu. Čistá kríza! A hlavne keď som si o sebe myslela, že som skôr na prácu s mládežou. Už robím každodenne oboje: s deťmi v škole, s mládežou po škole. S radosťou!

Som už piaty rok v meste, kde som byť vôbec, ale vôbec nechcela. Boh mal však plán a ja ho postupne objavujem a len kukám!

 

Priatelia, náš Boh je skvelý! Pretože neskáče, ako my pískame. Zvyčajne keď nás chce očistiť a posilniť, neskáčeme (a už vôbec od radosti) ani my. Milí moji, stojí to však za to, ísť po tom, čo od nás chce.

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Na mňa sedí ako uliate: Povediem ťa, kam nechceš! ,tiež som nechcela byť na škole,ktorú som si sama nevybrala,čo som sa kvôli tomu naplakala...A dnes ?! Som tam...emoticon A už viem aj prečo ma tam Boh poslal...emoticon) A som mu zato veľmi vďačná emoticon) Naozaj, ON vie ,čo je pre jeho miláčikov najlepšie emoticon)
Отправлено в 25.05.12 18:44.
No ja som na tom inakšie, väčšinou som si zvolil to čo som chcel. Teraz mám obavy, že nakoniec skončím raz tam kde nechcem. Dúfam sa to nestane.
Отправлено в 25.05.12 19:00.
Ta učte sa, Miro. Božie zmýšľanie je iné ako zmýšľanie sveta. Poslední budú prvými. To čo je slabé, vyvolil si Boh, aby zahanbil silných emoticon .. páči sa mi to.. Boh robí veci s prehľadom.
Отправлено в 26.05.12 10:42 в ответ на Miroslav Čonka.
Máš recht, sestra Františka....
Ja som zasa chcela byť rehoľníčkou v kláštore a skončila som v civilnej vetve, študovať som chcela germanistiku a dejiny, skončila som chémiu a až v čase náboženskej slobody teológiu, pracovať som chcela vo výskume alebo učiť, skončila som v nemocnici a učiť sa dalo až od 1989....Ale keby to bolo bývalo po mojom a nie po Božích cestách, skončím ako depresívna starenka....ale všetko, čo som sa naučila tam, kde ma On chcel mať, mi je na úžitok. emoticon
Отправлено в 26.05.12 11:27.
ha ha ha,ja chcem prácu, a Boh mi ju nedáva a ja som šťastná, lebo inak by som sa nemohla venovať rómom a tí ma teda že fakt žmýkajú. chceli sa stretávať raz týždenne na 2 hodiny a keby mohli, tak ma nepustia ani spať domov. Som urobila pokus posledný týždeň, som nedošla na dohodnuté stretnutie. telefonáty, dva dni!!
že kde som, že toľkí za mnou došli, a mňa niet, a či sa mi nič nestalo.... zvyčajne ja musím strpieť že : idezeme sebe kupic daco jejsc a vecka pridzeme,joj ta mi zapomla, tak som im chcela názorne ukázať , ako vyzerá nezodpovednosť, nedodržanie slova. Aby si precítili aké to je... a aby sme to mohli spolu rozobrať, lebo kým nezažijú, nepochopia...

Občas človek robí fakt veci ktoré by nerobil v záujme tých, ktorí to potrebujú zažiť, a možno tak trochu aj kvôli sebe aby si dokázal že nie moja , ale Tvoja vôľa, Pane!!!
Отправлено в 27.05.12 11:40 в ответ на Mária-Irma Danieliszová.