Ak teda vy, súc zlí, viete dávať svojim deťom dobré dary, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je v nebesiach, dobré veci tým, ktorí ho prosia! (Matúš 7:11) 

Veľa ľudí, ktorí si čítajú povrchne Písmo, si ani nevšimnú tento verš. Pán Ježiš tu jasne hovorí, že my ľudia sme zlí. Hoci my sme zlí, vieme dávať dobré dary deťom. Ježiš nás v tomto verši príliš nešetrí. Mohli by sme sa nazdávať, že Pán Ježiš sa tu asi nejako pomýlil, že to tak nemyslel. Ježiš je Boh, na to netreba zabúdať a On vidí a vie o nás všetko a vedel to aj v čase, kedy tu krátku chvíľu žil ako človek na zemi. 

Za Pánom Ježišom prichádza bohatý mládenec a pýta sa ho: Dobrý Učiteľu, čo dobrého mám činiť, aby som mal večný život? (Matúš 19:16)

Všimnime si Ježišovu odpoveď. My by sme čakali, že musí robiť to alebo ono, ale Ježiš reaguje na to oslovenie - Dobrý učiteľu. Tu sa Ježiš plne stotožňuje s človekom a odpovedá:  Čo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden, Bôh. (Matúš 19:17)

Ježiš by mohol odpovedať, že On a Boh sú jedno, že okrem Neho nikto nie je dobrý, ale Pán Ježiš sa stotožňuje s človekom, neprezrádza svoj Božský pôvod a odpovedá: Nikto nie je dobrý, iba Boh!
Týmto nám Pána Ježiš hovorí, že nikto kto sa kedy narodil nie je dobrý, iba Boh je dobrý, spravodlivý, milujúci. Človek ani jeden naopak dobrý nie je. Aké tvrdé slová tu znejú z úst samotného Boha, na adresu nás ľudí.

Ešte väčšiu ranu nám Pán Ježiš zasadzuje, keď hovorí o našom srdci, ktoré je nielen telesným orgánom, ale hlavne duchovným. Čo vychádza zo srdca človeka, tým človek aj je. Ježiš nás nenechal na snívaní a nehladká našu nevedomosť nejakými falošnými rečami. Toto hovorí o nás, o zdroji nášho bytia - srdci: Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky,  cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. (Marek 7:21-22)

Hľadáte tam niečo pozitívne? Ježiš tam nič pozitívne nedal. On nám nehovorí, že sme dobrí, milí ľudia, ktorí sem tam vykonajú aj niečo dobré, ktorí majú v srdci veľa lásky. On nám ukazuje naše srdce presne také, aké skutočne je. Stojí to za to, premýšľať o tomto verši, či má alebo nemá Boh absolútnu pravdu: Lebo z vnútra z ľudského srdca vychádzajú zlé myšlienky,  cudzoložstvá, smilstvá, vraždy, krádeže, lakomstvá, nešľachetnosti, lesť, nestudatosť, zlé oko, rúhania, pýcha, bláznovstvo. (Marek 7:21-22).

Pred potopou Boh oľutoval, že stvoril človeka a vyriekol o nás toto: A Hospodin videl, že sa množí zlosť človeka na zemi, a že všetko, čokoľvek vytvoria myšlienky jeho srdca, je len zlé po všetky dni. (Genezis 6:5).

Boh nám tu hovorí, že naše myšlienky sú zlé po všetky dni života. Ak to spojíme hore s výrokom Pána Ježiša, že ktoré konkrétne myšlienky to môžu byť, je nám jasné, že u Boha to nemáme moc dobré. Po potope by sme nazdali, že už je to s človekom dobré, ale čítame tam to isté:  A Hospodin zavoňal príjemnú vôňu upokojujúcu a Hospodin riekol vo svojom srdci: Nebudem už viacej zlorečiť zemi pre človeka, lebo všetko, čo vytvorí srdce človeka, je zlé, od jeho mladosti, ani už viacej nepobijem všetkého živého, jako som učinil. (Genezis 8:21).

Opäť nás Boh nešetrí - všetko čo vytvorí srdce človeka je zlé. Všetko je plné chamtivosti, ohraničenia svojho územia egoizmu, každý vynález sa využil vo vojenskej technike. Naše myšlienky sú iba zlé a to od mladosti. Mnoho veršov z Božieho slova by sme mohli ešte vytiahnuť k tejto vážnej téme. Boh by nás mal trestať, mal by sa od nás všetkých odvrátiť a my sami od seba by sme prišli do večného zahynutia. Ale Boh nám ponúkol záchranu a záchrancu, Svojho Syna, ktorý ako jediný, dokáže zmazať to zlo, ktoré v sebe máme a skrze ktoré musíme byť oddelení od Boha naveky.