Дневники

« Назад

Keď sa mi zdá ťažké milovať

Keď sa mi zdá ťažké milovať

Milujte nepriateľov Lk 6, 27-38;

"Zdá" sa mi ťažké milovať nepriateľov. Ježiš povedal: "MILUJTE nepriateľov". Ak to hovorí Ježiš, je možné robiť to. Ako to robiť v praxi je otázka.

V mojom rodinnom živote som s tým mala riadny problém. Nerozumela som tej vete, nevedela som, ako to Ježiš myslel, a ako to môžem robiť v bežnom živote. Nie nadarmo máme Slovo čítať znova a znova. Niekedy veľmi veľakrát, kým porozumieme, ako môžem toto slovo konkrétne žiť. Situácia s nepriateľom je vždy tá istá. Nepriateľ má vždy inú podobu. Je nepriateľom, to je podstatné. Milovať nepriateľov je výzva pre mňa.

Podarilo sa mi po dlhom čase pokusov, milovať nepriateľa v podobe "nedokonalostí" môjho manžela. Môjho manžela ľúbim skutočne z celého srdca. Niektoré jeho "nedokonalosti" ma vytáčali do totálneho hnevu, že som sa nedokázala ovládnuť. Moje hnevlivé, nepríjemné, nepekné (hrozné!) správanie pokazilo nejedno spoločné popoludnie alebo aj deň. Raz bol príčinou môjho hnevu neumytý riad, inokedy "ponožky" a iné drobnosti, ktoré nenašli kôš na prádlo, fľaky na obruse, omrvinky na stole po nejakom jedle, alebo iné hlúposti... Neviem, čo ma hnevalo viac... Tieto hlúposti alebo moje správanie sa po tom, čo ich zazrelo moje oko... Začala som rozumieť, ako môžem milovať nepriateľa v podobe nejakých nedokonalostí.... Začala som so zaťatými zubami, lebo začiatky bývajú vždy ťažké:o) a ja som si príliš zvykla, reagovať neprimeraným spôsobom. Postupne to už išlo aj bez zatínania zubov. Umyla som ten riad sama..., vyniesla kôš, urobila to a tamto, a nepovedala som už ani štipľavé slovo, ako som to mala vo zvyku... nejaký čas som to "štipľavé slovo" ešte mala v srdci, hoci nie na jazyku, postupne už ani tam nie... Vytratilo sa. Moje hryzavé a štípľavé hádzanie poznámok na adresu toho, čo ma rozčúlilo, sa začalo vytrácať z môjho repertoáru. Nahradilo ich niečo iné. Raz to bol nejaký popevok,  radostná pesnička, inokedy to bol malinký Otče náš, Zdravas´, veta žalmu, alebo niečo iné humorné, radosť prinášajúce, pekné, pokojné. Postupom času som to začala používať pri podobných záležitostiach aj inde. Stalo sa mi požehnaním, víťazstvo na tomto bojisku.

Mojim nepriateľom nikdy nie je človek. Nepriateľom býva to "niečo" z neho...

U môjho manžela mi padlo ľahko :o) milovať ho aj s drobnými nedokonalosťami, ľúbim ho. Predsa to nebolo spočiatku ľahkým tak žiť. Samozrejme som ho s úsmevom upozornila (nie pokaždým:o) že mi sľúbil, alebo že sme sa dohodli a podobne. Nesledovala som však, koľkokrát, a čo mi sľúbil a "nesplnil". Stalo sa mi to nedôležitým. Dôležitý je on, môj Manfred. Dôležitý je pokoj srdca, v ktorom zrazu nájdem tip, ako na to... aby som ho nestratila...ten pokoj a radosť v srdci. Dôležitá je atmosféra domáceho prostredia, kde je naša malá oáza domova, kde je s nami Boh a kde sme my v jeho láske. Dôležité sú naše srdcia, ktoré majú mať doma možnosť pookriať a načerpať posilu pre nový deň. Dôležitý je náš vzťah, ktorý je darom, a Boh ho neustále obnovuje, dáva nám veľkodušné srdce, ktoré je schopné milovať, Pán sám mnohé porieši, čo by sme my ešte nedokázali. Ostatné sú odrobinky...

Teraz to skúšam žiť aj v inom prostredí, ako doma. Darí sa. Raz viac, raz menej. "Vonku je to iné... ťažšie, lebo je too nepriateľstva akosi viac... Verím však, že ak vystriem ruku aby som ju podala inému, ak nájdem v sebe vôľu darovať úprimný úsmev, ktorý netreba opätovať... a ak nie inak, aspoň mu jeho hnev neopätujem... Výhrou je, že viem, že sa to dá. To je podstatné. Dnes viem, že dokážem milovať aj "nepriteľa", ktorý ma veľmi dlho zakaždým provokoval:o)

Môj manžel ma predbehol v láske... On mi už dávno ukázal, na čom skutočne záleží...Naučil ma milovať bez výhrad. Mám sa od neho stále čo učiť. Môj manžel Manfred je moja srdcová záležitosť... Milujem ho so všetkým, čím je, ďakujem Bohu za môjho manžela... heart

+

Môjho manžela odvtedy volám "moja omrvinka":o) Vždy, keď nájdem na stole alebo aj v izbe po ňom omrvinky, musím sa smiať... smiley

 

Комментарии
sign-in-to-add-comment
Je ťažké definovať túto schopnosť, je silou Ducha, ale píšeme si tu, že v tomto duchu nemáme problém si odpúšťať, teda sa medzi sebou znášať a rešpektovať. Ja zas tvrdím, že niekedy neviem nájsť v sebe tú silu, vtedy sa môjmu okoliu zdá, že som negatívna a priveľa problémov si privolám týmto nerozumným chovaním. Ak niekto nevie prijať moje názory, nech to berie ako skúsenosť, ľudia sú aj hriešni.
Отправлено в 12.09.13 13:19.
Zitka, verím, že s dobrý človek, niekedy nás okolie vníma negatívne, aj to patrí k životu, a neznamená to, že nie si dobrá, a hriešni sme všetci, aj ja...ja tieto veci tiež získavam životom, dlho som konala nesprávne, také veci ťažko niekto vysvetlí inému, ani rozhovory s dobrými priateľkai mi v tom nepomohli, až po čase, po mnohých spovediach z "toho istého", s čím máme všetci skúsenosťemoticon a čítaním a formáciou z prednášok a exercícií som neskôr niektoré pochopila. je to ťažká vec, všetci s tým máme boj. Mne hovorili kolegyne, že som negatívna, skúmala som, na čo celý čas myslím, našla som tam veľa negatívneho, len s námahou sa toho zbavujem, ide to však, teraz aspoň viem, že to mám dávať preč a nahradiť iným, pomohlo mi to.
Отправлено в 12.09.13 16:45 в ответ на Zita Podhradská.
Nádherná pieseň: Normálny život: http://www.youtube.com/watch?v=VU4rqQyiXww
Отправлено в 12.09.13 18:07.
Ďakujem, Mária.
Tiež som v tej fáze, že chcem ďakovať, chcem milovať - aj to vyrušujúce, alebo až rozčuľujúce... A tak si len pofrflem pod nos, zvlášť, ak sme sa práve na niečom nezhodli (napr. drahý skritizoval niečo na mne ;) ) ... ale už sa učím. Hľadám vďačnosť aj v týchto chvíľach. Najprv za to, že ho vôbec mám, a že je taký aký je, aj s tými omrvinkami ;) .... a rozhodla som sa chváliť a ďakovať aj priamo za tie omrvinky. Uvidíme, ako to pôjde ďalej. Viem, že zlý bude útočiť a snažiť sa ma z tej cesty zvrátiť - pocitmi, dôvodmi, výhovorkami... Ale musím "sa mu vzoprieť pevná vo viere," chvále a vďačnosti emoticon
Отправлено в 12.09.13 19:10.
Vďaka Evi, je to cvik... Mne to najskôr nešlo, hundrala som v mysli...a to stačí, aby sa živil ten starý človek. Netreba sa nejako úzkostlivo sledovať, prídeme na to ľahko a potom aj to odstránenie ie ľahšie - nejde o to, nezahromžiť si, ale o to, nenosiť také myšlienky v sebe, nenechať ich tam, to je podstané. Aj si sem tam trošinku zahromžím, ale hneď idem na ten program "B", neponechám si to, dám to hneď Bohu - prepáč, ako Ockovi a ide sa ďalej... a časom ich bude dôrzne menej. Netreba sa trápiť, ak je toho viac, krok za krokom...
Отправлено в 12.09.13 21:12 в ответ на Eva Baranovičová.
ty rada spievaš... to je dobrá pomôcka, zísť z rozčúlenia, kým príde stíšenie citov...pokoj...potom bude ľahšie prísť na to, čo je dobré urobiť... To je u nás žien normálne, práve dnes som si všimlaemoticon môžeš stále poskakovať iba v kuchyniemoticon pohoda a môj drahý? nie... a ešte mi priprav na ráno a ešte a ešte... rada pripravím, ale poviem, že teraz som už out - vypnutáemoticon
Отправлено в 12.09.13 21:16 в ответ на Eva Baranovičová.
Milá Mária, neviem dobre spievať, ale mám rada hudbu a hlavne rada počúvam zaujímavé texty piesní od Richarda Mullera, Zuzany Smatanovej, od No name, najnovšie ma zaujal uvedený text piesne, ktorú spieva mladá speváčka Sima Martausová rodáčka z môjho regiónu, Pov. Bystrice.
Poznámka pre administrátora: vždy sa mi nedá pridať reakcia v Opere. Musím ísť Chrome.
Отправлено в 13.09.13 19:38 в ответ на Mária Künzl.
To je super, Zitka! Hudba je veľmi dobrá vec - daremoticon Mne hudba veľmi pomohla. Buď som si pri nej poplakala, a to ma upokojilo a aj oslobodilo, alebo som sa tak potešila - od Hany Zagorovej pesnička Talížky - o manželoch... kde spieva o tom, že nechce peniaze a dom ale jeho a čas s ním...aj ja som sa naplakala s mojou "omrvinkou" emoticon Od Hanky Zagorovej je dvoj CD nádherné a má veľmi radostné pesničky, ktoré som si často púšťala... priniesli mi veľa radosti v ťažkých chvíľach.
Отправлено в 13.09.13 23:39 в ответ на Zita Podhradská.