To je motto na oznamku maturantov jednej strednej školy. Keď som si to prečítal, tak sa mi pred očami vynorili ľudia, ktorých poznám a mnoho trpeli a mnohí nesú rôzne bremená do dnes. A pre mnohých ľudí je život denným sebazapieraním a možno na tých ľudí pozeráme každé ráno v zrkadle. Čo je život? Čo je život pre kresťanov? Čo je život pre mňa? Už si niekedy nad tým rozmýšľal?

Je môj život chorobou? Je príležitosťou? Myslím, že to vychádza z môjho postoja a do určitej miery z mojej zodpovednosti ako dokážem život využiť, alebo aj zneužiť.  Ako ho dokážem naplniť niečím zmysluplným, alebo mi dennodenne plynie medzi prstami ako piesok v presýpacích hodinách a ja stále v  hĺbke svojho ja hľadám niečo... . Čo je to niečo?

Ak môj život nie je chorobou, tak čo mu dáva zmysel? Stretol som raz v jednej izbe domova pre telesne postihnutých ženu, ktorá bola pripútaná na lôžko. Nechodila, nesedela, stále ležala. „Mal by som ju potešiť, povzbudiť“, hovorilo mi moje vnútro pred jej dverami. Vošiel som a jej úsmev, pokoj, pohoda a radostnosť, ktoré z nej prúdili povzbudili mňa. Odchádzal som vo vedomí, že ona to pochopila. „Kto má Syna, má život; kto nemá Syna, nemá Boží život.“ 1Jn 5, 12

To niečo, je vlastne NIEKTO. ON dáva zmysel, ON môže premieňať, ON chce posilňovať, ON miluje... a mohol by som pokračovať.  Ježiš prichádza na túto zem a hovorí: „Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie.“ Jn 10,10. Čo napĺňa Tvoj život? Je to ON? Ak áno, tak dobre vieš, že život nie je choroba, aj keď tá úmrtnosť až na malé výnimky platí stopercentne.