« Späť

Večer s otcom Caffarelom - 18.3.2017

Večer s otcom Caffarelom - 18.3.2017

Kresťanské manželstvo vo svetle manželstva Jozefa a Márie - pokračovanie...Dialóg Otca a Syna. Kde je Syn, tam je aj Otec, tam pretrváva odveký dialóg Syna a Otca. Dialóg lásky, vzájomný dar, communio Otca a Syna v jednote Ducha Svätého. A tak v rodine Jozefa a Márie, v ktorej prebýval Ježiš, žijú tri božské Osoby svojím veľkým, tajomným životom. Tak isto je to v každej kresťanskej rodine.

„Kresťanské manželstvo vo svetle manželstva Jozefa a Márie“.

 

Dialóg Otca a Syna

Kde je Syn, tam je aj Otec, tam pretrváva odveký dialóg Syna a Otca. Dialóg lásky, vzájomný dar, communio Otca a Syna v jednote Ducha Svätého. A tak v rodine Jozefa a Márie, v ktorej prebýval Ježiš, žijú tri božské Osoby svojím veľkým, tajomným životom. Tak isto je to v každej kresťanskej rodine.

Misia Syna spočíva v tom, aby tých, medzi ktorými žije, voviedol do jeho dialógu s Otcom. Zostúpil z neba iba preto, aby všetkých „prijal za synov“, aby všetci k nemu priľnuli, aby im odovzdal svoj synovský život a obdaril ich postojom otvorenia sa na vyliatie Otcovej lásky a radostnej, prostej vďačnosti voči Nemu.

O to sa bez prestania snaží v kresťanskej rodine tak, ako to robil kedysi doma v Nazarete. Ale musíme to dobre chápať: Kristus nepriťahuje k sebe jednotlivých členov rodiny samostatne, aby žili jeho životom; fascinuje predovšetkým obidvoch manželov a potom celú rodinu, ktorá sa zjednocuje a tak sa stáva malým mystickým telom. Je pravdou, že hlina, z ktorej je stvorený človek, je ťažká, málo priepustná pre jeho Ducha! Toho Ducha, ktorého by chcel po zmŕtvychvstaní udeľovať v hojnosti svojej Cirkvi, každému členovi Cirkvi, každej bunke.

Každý, kto túži prijať Ducha Svätého, Dar od Boha, musí vedieť, že je dávaný tým, ktorí sa naňho otvárajú modlitbou a askézou, a prijímajú sviatosti.

V Nazaretskej rodine prebývala najväčšia „sviatosť“, reálne človečenstvo Ježiša posväcujúce tých, s ktorými žil. Dnes oslávené človečenstvo Krista, ktorý sa s nami stretáva, má formu siedmich sviatostí. Sú akoby jeho predĺžením. Manželstvo je jednou z týchto sviatostí. To znamená, že všetko čo manželia robia, a ak to aj prežívajú v súlade s Božou vôľou, je akoby kanálom, cez ktorý plynie milosť, ktorá posväcuje srdcia a robí nás synmi. Preto teda v kresťanskej rodine Kristus ustavične pôsobí, odovzdáva svoj život a to v hojnosti. A milosť sviatostí, ktoré manželia v Cirkvi prijímajú, prináša svoje plody v rodine „malej Cirkvi“, v bunke mystického Kristovho tela.

 „Skrze neho máme prístup k Otcovi.“ Takto sa bude rodina „prijatá za synov“ vinúť k Otcovi: bez strachu a malomyseľnosti, ale so synovskou smelosťou, ktorá je čnosťou Božích detí (por. 2 Kor 3,4). Na Otca budú upriamené všetky pohľady, všetky srdcia, celý život tak, ako by to bolo v rodine Jozefa a Márie.

Origenes písal: „Cirkev je plná Najsvätejšej Trojice.“ To isté by mohol povedať na tému Nazaretskej rodiny; a je to pravda aj v prípade každej kresťanskej rodiny.

V kresťanskej rodine, tak isto ako v rodine Jozefa a Márie, ustavične smeruje k uskutočneniu svojho veľkého cieľa: aby tých, ktorí sú okolo neho, voviedol do života Trojice, aby pred nimi odhalil „zámer Otcovej priazne“ a pomohol im objaviť, že môžu mať účasť na uskutočňovaní tohto zámeru.

(pokračovanie o mesiac)

Ďalej
Komentáre