« Späť

Ako púčik v rozkvitnutom nebi

Ako púčik v rozkvitnutom nebi

Milovať niekoho znamená vidieť zázrak, ktorý je pre ostatných skrytý. Francois Mauriac

 

V sobotu som bola na Starých Horách. Bol nádherný deň. Priam čarovný. Človek sa mnohokrát pýta, kam by zložil svoje starosti. Komu ich dať? Koho sa opýtať o pomoc? Mám za sebou obdobie plné zvratov a otázok, napriek tomu veľmi krásne. Tešila som sa kedy sa opäť zverím Matke.

Keďže sme cez Sv. omšu stáli von, priam som túžila po plaziacom sa slniečku. Zaklonila som hlavu a uvidela som rozprávkovo zafarbené lístky poletujúce sem a tam. Bolo to úchvatné a tak uzdravujúce. Zavial teplý vánok šepotajúci tajné zvesti. Pomaly oberal stromy zo starých listov. Žiarivé slnko pohládzalo celý tento výjav. Odobrovalo listy, ktoré museli odpadnúť na to aby prišlo niečo nové. Maličká vec konajúca zázrak bežného dňa. Milujem tieto drobnosti lásky.

Milujem Ho za to aký je. Za to, ako každý deň, keď vstanem, čaká na mňa niečo nové. Ďakujem mu za to, že každú chvíľu zo mňa strháva všetky putá, čo ma kedy dusili. Putá nedôvery, sklamaní, všetko, čo som si myslela, že pretvorí mňa na niekoho lepšieho.

Čo je dar slobody? Pre mňa je to krásny čas, kedy spoznávam samu seba. Učím sa žiť s Bohom a cez neho poznávať ľudí okolo mňa.

Milovať znamená vidieť človeka takého, akého ho chcel mať Boh. Fiodor M. Dostojevskij

Stať sa takou, akou mám byť. Každý deň nachádzam nové schodíky na ceste k Nemu. Občas túžim predbehnúť pár metrov a urýchliť čas. Túžim a túžim. Čoraz rýchlejšie mi bije srdce a ja si vravím: „Ach, Pane, kedy už príde rad aj na mňa?“ Lenže odpoveď nenachádzam, keďže som si ešte neprešla otázkou. A tak mi len ostáva vrátiť sa späť o pár pomyselných schodíkov a začať odznova. Počkať kedy budem pripravená, kedy mi Pán podá ruku a pôjdeme ďalej.

Poslúchnite Boha v záležitosti, ktorá sa vám ukáže a okamžite sa pred vami otvorí ďalšia situácia. Boh vám nikdy nezjaví viac pravdy o sebe, pokiaľ neposlúchnete to, čo už viete...Táto kapitola prináša potešenie zo skutočného priateľstva s Bohom. Oswald Chanbers

Každý deň prosím o trpezlivosť. Veľakrát sa mi stáva, že som unáhlená a potom to ľutujem. Hoci je vec, ktorú chcem urobiť dobrá, ale prichádza v nesprávny čas, stáva sa nesprávnou.Všetko má svoj čas. Čas rastu, vyvíjania sa a ja verím, že Boh ho dal každému z nás presne akurát. Koľko úžasných chvíľ sa premrhá kvôli netrpezlivosti? Koľko duší je skrehnutých po opakovaných zraneniach?

V sobotu večer sa mi ako protiklad rána vyskytla iná situácia. Vidím mladých ľudí ničiacich samých seba. Ničia sa predstieranou láskou. Každým dňom si viac a viac vštepujú nenávisť. Pomstiť svoje zničené srdce na niekom inom. Nikdy by som nepovedala, že niečo také je vôbec možné. Až tak? Tak veľmi? Veru. Vidím smútok dievčat, ktoré zahodili veľa krásneho. Vidím tvrdosť zakrývajúcu úzkosť. Dobité ruky a nechutné slová, ktoré si medzi sebou vymieňajú „zamilovaní“. Vidím skazenosť toho, čomu hovoria láska. Každým pokazeným pokusom sa boja niekoho milovať. A tak sa len hrajú hru.

Musím povedať, že v poslednej dobe ku mne prichádzajú príbehy, otázky na to ako byť šťastným a milovaným... Ako mám odpovedať? Čo vlastne sú ochotní prijať?

Kamarátka sa ma pýtala ako niekto môže mať naplnený vzťah s tým, že určite neberú do úvahy, že by sa niekedy zobrali. Spýtala som sa jej či sa vlastne chce niekedy vydať. „Neviem...možno nie.“ Človek sa môže mýliť, ale dať niekomu svoje srdce na prenájom je akoby ste ho dali roztrieštiť na márne kúsky. A kto ho zlepí, keď nepoznáte opravára? Scelí ho niekto iný? Veď je to len hra... Niekto, kto ho má podobne rozmrvené ako vy? Nie.

V jednej prednáške som počula, že zamilovať sa je umelecké dielo stvorené z tisícov nepopísateľných momentov. Keď tlkot vašich sŕdc sa stáva rytmický. A poznám len jediného hudobníka, ktorý niečo také dokáže.

Odo dňa ako povieme Bohu svoje Fiat, otvárajú sa nám dvere nových možností. Môžeme zistiť, že naše naplnenie príde niekde inde, ako sme si dovtedy mysleli. Napríklad, nie každý bol stvorený pre manželstvo. Akí nádherní a plní Božej milosti sú ľudia, ktorí zasvätili Bohu svoj život. Aké nádherné sú matky a otcovia, ktorí sa neboja prijať deti, nie ako náhodu, ale vedia, že sú tým najväčším darom, aký im Otec dal.  Akí úžasní sme, keď ideme s rukou Boha po ceste, ktorú má pre nás. Tam sme šťastní, tam sme to my.

Ex abundatia cordis os loquitur. Z plnosti srdca hovoria ústa.

Sloboda mladých ľudí Je chodníkom pred cestou, je jeho súčasťou a predsa je možnosť. Čas je potrebný pre správne rozhodnutie. Nepríde len tak. Zakloňte hlavu, otvorte oči a pozrite sa na nebo. Tam je odpoveď. Keď príde, budete to cítiť.

Verím, že aj mne raz dá Boh svoju odpoveď. Postupne mi ju odkrýva a ja zisťujem, po čom túžim.  Koho stretnem. Byť matkou, sestrou... manželkou. Milovať a byť milovaná.

Odkedy som sa rozhodla darovať Mu tento čas, stávajú sa mi naozaj nádherné veci, niekedy priam Božie bláznovstvá. Je ich veľmi veľa, ale napríklad nikdy by som si nepomyslela, že sa začnem učiť hrať na gitare a o mesiac budem hrať na adorke. Že pôjdeme na hokej s jednou  papierovou vlajkou Slovenska a o chvíľu sa dívam na plný kostol ľudí  a farebných modlitebných vlajok. :)) On dáva silu, odvahu a česť konať Jeho veci. Dáva nápady.  Byť Jeho perom a jeho srdcom. Skutočne objavovať Božiu dobrotu sa oplatí- ani neuveríte, čo všetko dokážete. využime čas, ktorý nám bol daný. Ak ešte môžem dodať, včera mi naša rehoľná sestrička povedala veľmi peknú myšlienku- na druhých sa hľadme len ako na bratov a sestry. Ďakujme Bohu za to akí sú. Žehnajme im. A keď príde čas, Boh nám podá ruku a my pokročíme ďalej, spolu s človekom, ktorého nám Boh daruje. :) 

Kiež budeme ako púčik v rozkvitnutom nebi. :))

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Čo si o tom myslím?
Je to krásny článok, ktorým si mi vyčarovala na tvári úsmev a vďaka nemu som si mohla znovu uvedomiť aký je život s Ním krásny a plný radosti, ktorá mi v posledných dňoch chýbala emoticon Si úžasný človek Lucka, a som rada, že som mala možnosť ťa spoznať ;-)
Odoslané 8.10.2012 16:29.
Odoslané 8.10.2012 16:34 ako reakcia na Veronika Ťažká.
Tie otázky, ten pocit slobody, nadšenia, radostí z Božej lásky, zo všetkého toho čo stvoril "pre mňa", sú dôkazom že "si tu pre mňa". Všetko je vyslovené v láske z lásky, nesebeckej, oddanej, so širokým rozhľadom, to dokáže len plnosť vnímania podstaty Boha a Boh je láska.
Odoslané 9.10.2012 13:08.
Ďakujem za krásne povzbudzujúce slová, nielen v tomto príspevku emoticon
Odoslané 12.10.2012 9:24.
emoticon ďakujem za krásny komentár emoticon
Odoslané 12.10.2012 15:10 ako reakcia na Anna Václavová.
emoticon aj ja ďakujem, že týmito slovami ma povzbudzujete písať ďalej emoticon)
Odoslané 12.10.2012 15:11 ako reakcia na Jakub Randis.