« Späť

Princezné a princovia z maštale (1. časť)

Keď sa kráľovské deti ešte nezačali cítiť ako princezné a princovia, možno ich stále diabol drží v klamstve, že sa môžu len pozerať, a ničoho sa nesmú dotknúť... lebo čo ak ich kvôli tomu z paláca vyhodia a budú sa musieť vrátiť do chudoby svojej minulosti?

Dobrá správa je, že to sa nikdy nestane!

Ak ste spoznali Krista a uverili ste, že zomrel za vaše hriechy a tým vám vydobil výsadu byť Božími deťmi, tento príbeh sa (možno) stal aj vám.

Mladík Juraj, tak, ako každé ráno vstal, zahryzol si suchého chleba a keď sa obliekol do poloderavých nohavíc, skontroloval, či má všetky nástroje a vybral sa za prácou. Vošiel do maštale, a zacítil zápach, ktorý už bol preňho skôr rutinou, než nepríjemnosťou. Odhadzoval hnoj a v jeho vnútri rezonovala jediná myšlienka: musím prežiť. Vedel, že musí vydržať, že preňho nie je iná možnosť, než zabezpečiť všetko, čo jeho rodina potrebuje vlastnými rukami. Drel na majetku svojich pánov a nič iné si nepamätal. Mozoľnaté dlane a svaly, ktoré sa mu rysovali pod oblečením svedčili o hodinách driny. Bola to rutina, deň ako každý iný.

Zaujatý prácou si ani nevšimol, že vo dverách maštale stál muž. Pozoroval ho s nadšením. Obdivoval jeho prácu. Keď ho Juraj zbadal, takmer sa zľakol. Neznášal, keď sa mu niekto zakrádal poza chrbát. Vo väčšine prípadov chvíľkové nemé pozorovanie prinieslo len vodopád kritických slov, v horšom prípade vyhrážky. Tento muž však naňho pozeral s úctou. Už tým bolo toto stretnutie nezvyčajné. Čisté šaty cudzinca doslova narúšali atmosféru.

"Deje sa niečo?" spýtal sa po chvíli váhania. Na okamih sa im stretli pohľady, ale Juraj to nezniesol. Bol zvyknutý, že si to nesmie dovoliť.
"Áno, a je to dôležité. Kráľ chce s tebou hovoriť."
Plný zmätku premýšľal, čo sa stalo. Nevedel sa rozpamätať, že by urobil niečo, čo by mohlo vzbudiť pozornosť. Žil obyčajný život. Mal svoje starosti. Nikomu neublížil. Predstava pozvania na kráľovský dvor v ňom vzbudzovala strach a nepríjemné chvenie.
"So mnou? Urobil som niečo..."
"Nie, neboj sa. Zajtra o siedmej ma čakaj tu. Prídem po teba." povedal skôr, než Juraj dokončil vetu. Bez ďalších vysvetlení ho nechal pracovať.

Komentáre