« Späť

Skutočnosti zábavno - náročné

Skutočnosti zábavno - náročné

Na všetko sa dá pozrieť z dvoch strán..

Tretí týždeň sa v našej rodine venuje aktívnej celodennej starostlivosti o dedka. Mnoho vecí je súčasťou tohto diania, a ono by to možno celé bolo strašne smutné, keby náš dedko nebol taký vtipný. Vďaka Bohu, že je. Nasmejeme sa a nie je to smiech cez slzy. Sú chvíle ťažšie a lepšie, ale v zásade vám teraz ponúknem príležitostný výber tých veselých okamihov, o ktorých už dnes viem, že mi časom budú chýbať a možno aj ostanú tými podstatnými spomienkami na tieto dni (to ostatné sa rozpustí v zabudnutí)... Tak nech sa páči, nazrite do našej "rodinnej kuchyne" :).

Dedko I.
- o tretej ráno na ceste ktoviekam, len nie do postele, chodiaco-nechodiaci dedko mame v nočnej košeli zúfalo sediacej vysvetľuje, že musí niekam ísť, skrátka, že ide a hotovo... obúva si moje boty (č. 4), šmátra po kľúčoch. Na argument, že moc nevie chodiť odpovedá, že s čakanom (paličkou) vie. Na argument, že by predsa len mohol byť problém ísť po schodoch, má svoju vlastnú odpoveď: "Po schodoch, po schodoch, poznávam poschodia..."
 
Dedko II.
- "Dedko, čo sa trasieš, je ti zima?" (evidentne je to zámerné trasenie a nie dôsledok vonkajších vplyvov)
- "Nie je mi zima... ale keď sa trasiem (prichádza nádych, zamyslenie)... tak sa trasiem (smiech)."
 
Dedko III.
- "Janka, a vieš, ten svetový človek, čo dostal svetovú cenu za spev?"
- "Aký dedko, neviem?"
- "No šak ty mi povedz..." (takto sa začína hra hádaj na čo myslím niekoľko krát za večer)
- uvažujem - Michael Jackson? Toho asi nemyslí... tak hovorím: "Neviem, dedko, ktorý?"
- "Ten, no šak, ten Paroti!" (skoro nahnevane, ako je možné, že ho nepoznám :))
 
Dedko IV.
- v piatok ho hospitalizovali v nemocnici, na druhý deň v nemocnici, keď ho mama a s babkou prišli navštíviť, privítal ich otázkou
"Ako ste vedeli, že som tu?" :) - no nie je zlatý?
 
Dedko V.
- "Dedko, budeš cikať?"
- "Keď ja neviem..." (smiech)
- "A kto to má vedieť?"
- "Babka!"
 
Dedko VI.
- v nemocnici, keď sme odchádzali, pýtali sme sa dedka, či chce ostať pozerať TV alebo ísť na izbu
- "Keď ja neviem, čo povie babka..." :D (že by bol pod papučou???)
 
BONUS Z DNEŠNEJ SPOVEDE
Môj spovedník sa v spovedelnici rozosmial z toho, že nevedel povedať "Tak sa ako úkon pokánia pomoldite... pomo... ehm... podomlite..." :)