« Späť

Je správna úcta k Panne Márii? - časť 3

Je správna úcta k Panne Márii? - časť 3

Pokračovanie vo výklade problémového textu zo SP, na záver malinká meditácia

predchádzajúci text

 

Dt 5, 8n: Neurobíš si modlu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať ani ich uctievať

Izraeliti mali jediní monoteistické náboženstvo. Všetky okolité národy boli polyteistické a Boh dobre vedel, že Izraeliti budú zvádzaní k tomu, aby opustili Jeho a aby si uctievali pohanských bohov. Čo je teda zámerom tohto zákazu? Boží zámer v tomto zákaze je zrejmý – ide mu o to, aby ľud zostával stále pri ňom, aby neprešli k iným bohom.

Tomu, kto si to nepozrie pozorne, sa môže zdať, že zákazom úcty k modlám sa zakazuje aj úcty k sochám svätým. Medzi týmito úctami sú však štyri rozdiely:

Aký je prvý rozdiel?

Je v tom, že pohanské sochy sú vytvorené na základe predpokladov a predstáv ľudí, takže nemajú nič spoločné s pravdou. Zobrazujú iba niečo, čo si ľudia o božstvách vymysleli. Kresťanské sochy však zobrazujú ľudí, ktorí naozaj žili s Bohom a naozaj mu verne slúžili. Aj sochy PM predstavujú osobu, ktorá naozaj žila (vieme to aj z Biblie; dokonca vieme, že mala od Boha veľkú úlohu, ktorú verne splnila).

Aký je druhý rozdiel?

Druhý rozdiel je v tom, že pohanským modlám pripisovali nejaké magické schopnosti. Predpokladalo sa, že ak si uctím sochu, tak tá socha mi zabezpečí šťastie, to drevo/ten kameň mi prinesie šťastie. Kresťania však neočakávajú pomoc od kameňa, pretože si neuctievajú ten kameň, kresťania si uctievajú osobu, ktorá žije s Bohom v sláve – a to je veľký rozdiel!

Uvažujme: ak sa niekto pozrie na fotografiu toho, koho si váži, a povie pri tom: „Tento človek má môj obdiv.“, tak hovorí to tej fotke, alebo to patrí tomu, kto je odfotený na tej fotke?

 Tak aj kresťania neuctievajú si sochu, ale dušu, ktorá žije s Bohom. Takže pomoc neočakávame na základe úcty k soche, ale pomoc očakávame na základe modlitby, o ktorú žiadame tú svätú dušu.

Aký je tretí rozdiel?

Pri úcte k pohanským modlám je zámerom uctiť iba modly a nič viac. Ak však prejavíme úctu k  svätým, oni okamžite prejavia chválu samotnému Bohu.

Grignion z Montfortu píše o prípade Márie Panny: „Nikdy nechváliš ani neuctievaš Máriu, aby Mária s tebou nechválila a neuctievala Boha. Mária sa celá týka Boha a veľmi správne ju nazvem Božím vzťahom, je len vzhľadom na Boha či ozvenou Boha, ktorá volá a opakuje iba: Boh. Ak povieš Mária, ona povie Boh. Svätá Alžbeta chválila Máriu a nazvala ju blahoslavenou preto, že uverila. Mária, verná ozvena Boha, spievala: Velebí moja duša Pána - Magnificat anima mea Dominum (Lk 1, 46). Čo Mária pri tejto príležitosti urobila, to robí vždy. Keď ju chváliš, miluješ, uctievaš alebo jej čosi daruješ, vtedy je Boh oslavovaný, milovaný, uctievaný a obdarúvaný cez Máriu i v Márii.“[1]

Kto by stále neveril, že je vhodné chváliť Boha cez jeho služobníkov, tomu predkladám modlitbu žalmistu: „ALELUJA. Chváľte meno Pánovo, chváľte ho, služobníci Pánovi, ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha.“[2]Sám žalmista žiada Božích služobníkov aby mu vzdali chválu. Ak by sa Bohu nepáčila takýto druh modlitby, tak by ho nedal do Svätého Písma.

Aký je štvrtý rozdiel?

Rozdiel je v tom, že ak chceli Izraeliti uctiť pohanskú modlu, tak nutne museli opustiť jediného pravého Boha. Niet nijakého súvisu medzi týmito vymyslenými bohmi a medzi  pravým Bohom. A ak si uctili niečo, čo nesúvisí s Bohom, tak to bolo niečo, čo je PROTI Bohu. Ak si však niekto uctí svätého znázorneného sochou, neuctieva nikoho PROTI Bohu, ale uctieva si toho, kto žil a žije S Bohom. Takže nijako to nenarušuje vzťah s Bohom; práve naopak – tomuto vzťahu to napomáha.

Ako môže vo vzťahu k Bohu pomáhať úcta k svätým?

Po prvé nám svätý môžu vyprosiť milosť lepšie milovať Boha. (Toto sme si dokázali pri riešení problému č. 1)

Po druhé je tu skutočnosť, že svätí sú tu pre nás od Boha, aby sme si aj viac Boha uctievali. Úcta k svätým je vlastne postoj k Božiemu stvoreniu a k Božej Veľkosti. Je jasné, že Boh stvoril svätých – tak je postojom k Božiemu stvoreniu. Ale ako je úctou k Božej veľkosti? Uvedomme si, že „všetci poblúdili, všetci sa stali neužitočnými: nikto nerobí dobre, veru, celkom nik.“[3] A predsa Boh je taký mocný, že „svojou krvou nás oslobodil od hriechov a urobil nás kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi“[4] naozaj Boh dokázal zo svätých spraviť užitočnú nádobu (porov. 2Tim 2, 21). Nie je to dôkaz jeho veľkosti? A nie sme viazaný vážiť si to, čo spravil? Ak Boh spravil pre nás niekoho čistým a poslušným, nie sme povinný vážiť si to?

Ak nám Boh cez niektorého svätého chce poslať pomoc, ak nám chce cez svätého ukázať našu cestu, ak nám chce dať niekoho, koho by sme mohli napodobňovať, tak prečo by sme to neprijali? V protestantskej Cirkvi je zvykom všetko to krásne, čo nám Boh posiela ako pomoc na ceste k nemu, zavrhnúť a odmietnuť to, pod nejakou fikciou, že Bohu sa to nepáči, že Ježiš je náš jediný vzor, že Ježiš je jediný, ktorý buduje dobrá pre cirkev. Takto zavádzajú ľudí a oklamaní ľudia sa potom sami rozhodnú zanechať všetku tú pomoc, ktorú nám Boh posiela.

Sv. Pavol napísal: „Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré“[5]Takže nemusíme nasledovať farizejov, ktorí sa tak extrémne starali, aby nijako neurazili Boha, až sa im napokon stal zákon väčším pravidlom, než samotný Boh. Napríklad sa pozrime na evanjelikov – oni majú vo zvyku tento verš prehliadať a, nasledujúc farizejov, majú strach použiť všetko to, čo im Boh ponúka. Tak ustarostene sa strachujú, aby nijako neubrali Božej velebnosti. Akoby nikdy nečítali vo Svätom Písme, ako Boh pripravoval svoju spásu pomocou ľudí (Mojžiš, 12 prorokov, sudcovia, králi, Ján Krstiteľ, apoštoli, sväté ženy,...). Ich predstava o spáse pôsobí tak, že je Boh a hneď človek nikto iný ako Boh nemôže pomôcť našej spáse – aký nebiblický postoj!!! Každému je jasné, že spása má iniciatívu a plnosť jedine od Boha, ale chceme tvrdiť, že Boh svoje plány neuskutočňuje pomocou ľudí?

Boh ustanovil svojich pomocníkov na to, aby sme mohli vďaka ich príkladnému životu (porov. Flp 3, 17), vďaka ich modlitbám za nás (porov. Kol 4, 12), vďaka ich orodovaniu za neprávosti na zemi (porov. Zjv 6, 10) mať život plný milostí. Práve svätcov Boh ustanovil na to, aby za nás splnili tie povinnosti, ktoré sme nespravili voči vrchnosti Cirkvi (porov. Flp 2, 30). Svätci neváhajú pracovať a dokonca obetovať sa za našu pevnú vieru. (porov. Flp 2, 17)

Kristova Cirkev však nechce opovrhnúť tým, čo jej Boh ponúka a smelo plní proroctvo: „budete čerpať vodu s radosťou z prameňov spásy“[6]. Aká je to voda? Je to tá voda, o ktorej hovorí Ježiš: „Ale kto sa napije z vody, ktorú mu ja dám, nebude žízniť naveky. A voda, ktorú mu dám, stane sa v ňom prameňom vody prúdiacej do večného života."“[7]Vidíme, že túto vodu dáva jedine Kristus, ale v proroctve vidíme, že hoci je len JEDNA voda a JEDEN, ktorý ju rozdáva, k človeku sa dostáva cez VIACERO prameňov. Ježiš je ten, ktorý takúto vodu vydobyl pre nás u Otca, ale Ježiš nám dal viacero možností ako sa k nej dostať. Takže úcta k svätým nezmenšuje Jeho zásluhy, práve naopak, zdôrazňuje, že je to len jeho zásluhou, že nám môžu svätí pomáhať, pretože nech by boli akokoľvek dokonalí, oni sami by nikdy nedokázali zaplatiť cenu potrebnú za hriech (porov. Ž 49, 9).

Čo robiť?

Tuto som napísal niečo z toho, čo Cirkev o Panne Márii verne učí od jej počiatkov až do teraz. Na záver ti ponúkam zamyslenia nad úryvkom zo SP. Tento úryvok pomôže k tomu, aby si jednoducho, bez pochybností, pevne na základe Svätého Písma nebál zaujať voči PM postoj úcty, obdivu a dôvery v Kristovi Ježišovi „zakorenení a na ňom postavení, upevnení vo viere, ako ste sa naučili“[8]. Zober Sväté Písmo a načúvaj Bohu:

Jn 19, 25 – 27: Pri Ježišovom kríži stála jeho Matka, sestra jeho matky, Mária Kleopasova, a Mária Magdaléna. Keď Ježiš uzrel matku a pri nej učeníka, ktorého miloval, povedal matke: "Žena, hľa, tvoj syn!"  Potom povedal učeníkovi: "Hľa, tvoja matka!" A od tej hodiny si ju učeník vzal k sebe.

Tento úryvok hovorí o naozaj veľkej udalosti. Už len to, že nám prezrádza jednu z chvíľ, ktoré Spasiteľ prežíval pri svojom veľkňažskom diele (porov. Hebr 8, 3). V tomto momente sa pozrel na Máriu.

Máriu pomenoval „žena“. Prečo používa takéto oslovenie? Je to to isté oslovenie, ako aj v Jn 2, 4. Ale prečo by chcel Ježiš tieto dve udalosti prepojiť? Uvedomme si, že na svadbe v Kaáne bola Mária tou, ktorá sa prihovorila u Ježiša za pomoc ženíchovi a neveste. Hoci to Ježiš na prvý pohľad zamietol, ona ho dobre poznala a bez hocijakých pochybností mu plne dôverovala, že im pomôže a povzbudila služobníkov, nech nepochybujú a nech urobia všetko, čo im povie. V tomto svetle vidíme, že Ježiš poukazuje na niečo veľké – Mária ho prosila za druhých ľudí. Toto oslovenie však poukazuje aj na ďalšiu časť SP: „Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu[9] Boh už prvým ľuďom prisľúbil, že jeho dielom bude Žena, ktorá bude v opozícii Satanovi. Vo svetle Kor 15, 22, kde Pavol označuje Krista novým Adamom, môžeme Máriu nazvať novou Evou. Nie je to tá Eva, cez ktorú prišla na ľudí záhuba, ale je to nová Eva, cez ktorú ľuďom Boh daroval život podľa svojho prisľúbenia v Gn 3, 15. Toto oslovenie „žena“ má teda poukazovať na tieto súvislosti: po prvé – Mária ako prosiaca žena z Kánny, po druhé – Mária ako naplnenie veľkého prisľúbenia. [10]

Ale načo Ježiš poukazuje na také veci, veď on zomiera? Pretože sa chystá spraviť niečo veľké. Jednoducho si predstav tú situáciu. Môžeš si ju predstaviť tak, ako kebyže tam práve vtedy stojíš. Ak si si to predstavil, tak teraz pozoruj, čo robí Ježiš. Robí nás synmi svojmu Otcovi, robí svojho vlastného Otca aj naším otcom. A zrazu počujeme ako hovorí Márii: „Žena, hľa, tvoj syn.“, pričom má na mysli jej príhovor v Kaáne. Tým dáva najavo jej novú úlohu – má sa prihovárať za svojho „nového“ syna. Má na mysli aj dávny prísľub z Gn 3, 15. A týmto ukazuje, že Mária je tou ženou, ktorá je v neprijateľstve so Satanom. Ježiš tu svojou obetou spravil Jeho Otca aj naším Otcom. Ale Jeho túžbou bolo spraviť jeho Matku aj našou Matkou, aby sme aj my boli „jej potomstvom“[11]. A tak  sa teraz pozrie na Jána. Ale ty tam stojíš tiež, veď povedal: „až budem vyzdvihnutý od zeme, všetkých pritiahnem k sebe.“[12] Pozrel sa na Jána, ale díva sa aj na teba a hovorí: „Hľa, tvoja matka.“

Ad majorem Dei gloriam et Virginisque Deiparae, Matris nostrae!



[1]
Sv. Ľudovít Mária Grignion de Montfort: O pravej úcte k Panne Márii; bod 225

[2] Ž 135, 1-3

[3] Rim 3, 12

[4] Zjv 1, 5-6

[5] Rim 8, 28

[6] Iz 12, 3

[7] Jn 4, 14

[8] Kol 2, 7

[9] Gn 3, 15

[10] obsah úvah o žene z Kány a o žene z prisľúbenia v Gn 3, 15 je prevzatý z knihy J. Ratzinger: Ježiš Nazaretský II.

[11] Gn 3, 15

[12] Jn 12, 32

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Konečne je tu človek, ktorý vykladá vieru pravdivo, takú aká je a ešte má na to odhodlanie. Takže brat môj, musím ti zagratulovať, krásnu apologetiku si tu uviedol. Niekedy dávno som spravil video, v podstate preložil, ale upravil ho celé, ktoré zdôvodňuje biblickú úctu k Panne Márii. Hádam tu môžem pridať odkaz na neho a tak ešte lepšie znázorní prečo si uctievame Pannu Máriu, a že nemusíme mať strach o to, že by sme robili niečo, čo sa Pánu Bohu nepáči. http://www.youtube.com/watch?v=8YmfEhE0I0U
Odoslané 23.8.2012 7:32.
Velmi hodnotny clanok.. toto by bolo treba dat precitat ludom, ktorych pletu protestantske interpretacie Sv. písma.
Odoslané 23.8.2012 17:34.
Veľmi sa teším z týchto príspevkov. Vďaka emoticon
Odoslané 25.8.2012 18:35.
Veľmi pekne ďakujem! Vyrastala som v prostredí,v ktorom sa vždy prejavovala veľká úcta Panne Márií ako matke nielen P.Ježiša,ale aj našej.Pod Tvoj plášť sa utiekame....a zároveň pomocníčke a ochrankyni.Ako k matke bolestí a tiež radostnej matke.Ta úcta k Panne Márií je nielen prejavom úcty,vďaky,ale tiež oslavy a chvály Bohu za jeho lásku a milosrdenstvo k nám. Panna Mária ako HVIEZDA MORSKÁ nikdy nedá zablúdiť svojím hriešnym deťom, vždy nám bude svietiť na cestách v tmách.....! Buď pochválený a zvelebený Boh otec,syn i Duch svätý až na veky vekov!
Odoslané 29.8.2012 14:07.
Ďakujem, Martin, pekne a fundovane spracované. Vďaka! Verím, že si povzbudil a osviežil všetkých Mariánskych ctiteľov, chvála Kristovi a Márii!
Odoslané 29.8.2012 17:49.
Mariánskych ctiteľov možno potešil, ale minulo to svoj cieľ, a to objasniť vieru v Máriu tým, čo s ňou majú problém. Protestanti sa radšej zďaleka vyhnú už len tomu menu, ako čert svätenej vode.
Odoslané 29.8.2012 20:13.
Vlastne nie vieru, zle som napísal, ale úctu k Márii.
Odoslané 29.8.2012 20:14.
im netreba vysvetľovať, pochopia nesjôr, podobne ako my ich,,, maju v mnohych veciach pravdu...
Odoslané 29.8.2012 20:38 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Mirko, to bolo dôležite pre tych, ktoi veria a uctievaju Máriu...neospravedlňuj sa, kto ma pochopiť, pochopí
Odoslané 29.8.2012 20:39 ako reakcia na Miroslav Čonka.
Ja sa neospravedlňujem, ale opravujem, pretože veríme v Boha. Máriu si ctíme. Takže to je rozdiel a to je chyba. Dosť podstatná. Ako keby som nepovedal Nanebovzatie Panny Márie ale Nanebovystúpenie Panny Márie. Takže to je veľká a zásadná chyba. Treba sa správne vyjadrovať. Lebo by som potom učil už niečo, čo nie je pravda.
Odoslané 29.8.2012 21:28 ako reakcia na Mária Künzl.
Ctitelia Panny Márie,vedia,čo ste chcel vyjadriť.Myslím si,že aj viera v Pannu Máriu je v poriadku.Tým,že veríme,že je nevestou Ducha svätého,matkou.P.Ježiša,pannou nepoškvrnenou,čistého srdca.Pokornou služobnicou milujúcou iba jedného a pravého Boha,ktorý ju povýšil nad všetky ženy. Že sám Boh ju formoval a vyvolil si ju za matku svojho jediného syna.Skrze vieru v Máriu iba potvrdzujeme svoju vieru v Boha ako jediného nášho Pána a Kráľa,že jemu nie je nič nemožné. Úcta a viera v Pannu Máriu a viera a úcta v nášho Boha,nebeského otca sa navzájom dopĺňajú.Tým,že je P.Mária dcérou,služobnicou i matkou,ktorá Bohu na jeho "plán" spásy ľudstva, bezaváhania s pokorou povedala svoje FIAT, iba ukázala aj nám všetkým cestu po akej a ako máme kráčať k nášmu nebeskému O
otcovi. Buď Bohu chvála,sláva a vďaka jemu lebo je dobrý a jeho milosrdenstvo trvá na veky!
Odoslané 31.8.2012 10:16 ako reakcia na Miroslav Čonka.
super aj to videjko, dik, Mirko :0)
Odoslané 16.9.2012 18:55 ako reakcia na Miroslav Čonka.