« Späť

TOTUS TUUS

TOTUS TUUS

Na 22. októbra pripadá liturgická spomienka svätého Jána Pavla II. Keď som uvažoval nad tým, čo by nám pravdepodobne chcel najviac pripomenúť, zdôrazniť, zo svojho života do našich životov, jednoznačne mi prichádzajú na myseľ slová jeho celoživotného hesla – TOTUS TUUS (CELÝ TVOJ). Stačí sa pozrieť na jeho testament, začína ho práve týmito slovami a chce nás všetkých zveriť do rúk Matky Božej: „Totus tuus ego sum. V mene Najsvätejšej Trojice. Amen. „Bdejte teda, lebo neviete, v ktorý deň príde váš Pán“ (Mt 24, 42) – tieto slová mi pripomínajú posledné zavolanie, ktoré príde vo chvíli, keď to bude chcieť Pán. Túžim ho nasledovať a želám si, aby ma všetko, čo tvorí môj pozemský život, pripravilo na túto chvíľu. Neviem, kedy príde, ale ako všetko, tak aj túto chvíľu vkladám do rúk Matky môjho Majstra: Totus tuus. V týchto materských rukách nechávam všetko a všetkých, s ktorými ma spojil môj život a moje povolanie. V týchto rukách nechávam predovšetkým Cirkev, ale aj môj národ a celé ľudstvo.“

 

„V živote aj po smrti som Totus tuus.“

 

Odkiaľ je toto jeho heslo a táto veľká úcta k Matke Božej? Sám o tom píše v knihe Prekročiť prah nádeje: „Spočiatku sa mi zdalo, že sa musím vzdať mariánskej zbožnosti zo svojho detstva v prospech kristocentrizmu. Vďaka svätému Ľudovítovi Grignonovi z Montfortu som však pochopil, že ozajstná zbožnosť k Božej Matke je kristocentrická.“ A v apoštolskom liste Rosarium virginis Mariae, opierajúc sa o svätého Ľudovíta Grignona, vysvetľuje: „Celá naša dokonalosť spočíva v pripodobňovaní sa Kristovi, v zjednocovaní sa s ním a v zasväcovaní sa mu. Teda najdokonalejšia zbožnosť je tá, ktorá nás najdokonalejšie pripodobňuje Ježišovi Kristovi, zjednocuje s ním a zasväcuje jemu. A keďže Mária je zo všetkého stvorenia najviac pripodobnená Ježišovi, znamená to, že spomedzi všetkých foriem zbožnosti najviac zasväcuje a pripodobňuje našu dušu Pánovi uctievanie Márie, jeho svätej Matky, a že čím viac je srdce zasvätené jej, tým viac je zasvätené Ježišovi.“

Celá formula zasvätenia Ježišovi Kristovi prostredníctvom Panny Márie, ktorú uvádza svätý Ľudovít, a ktorá pochádza už od svätého Bonaventúru, znie – Som celý tvoj a všetko, čo mám, je tvoje, môj najdrahší Ježišu, skrze Máriu, tvoju svätú Matku. (Totus tuus ego sum, et omnia mea tua sunt, mi dulcissime Jesu, per Mariam, Matrem tuam sanctam.) 

            A práve z tejto knihy - O pravej úcte k Panne Márii od sv. Ľudovíta si pápež Ján Pavol II. vybral svoje celoživotné motto - Totus tuus, ktoré si zvolil už ako biskup a ponechal aj ako pápež. Veľkú úcta a dôvera k Panne Márii sa tiahla naozaj celým jeho životom. Pozrime sa aspoň na niektoré udalosti z jeho života:

            Hneď po voľbe za pápeža nastal problém s jeho erbom. Odborníci na heraldiku nesúhlasili s tým, aby si ponechal erb s krížom a písmenom M, ktoré mal už ako biskup a ktoré symbolizovalo Pannu Máriu pod krížom, no on si presadil svoje.

Jeho prvé slová po voľbe za pápeža: „Bál som sa prijať toto menovanie, ale prijal som ho v duchu poslušnosti k nášmu Pánovi Ježišovi Kristovi a v absolútnej dôvere v jeho Matku, blahoslavenú Pannu Máriu.“

Rok 1987 vyhlásil za mimoriadny Mariánsky rok, venovaný úvahám o Márii, Matke Božej a matke Cirkvi. A v tom istom roku vydal aj encykliku o Panne Márii - Redemptoris Mater.

Po atentáte pri prvom verejnom vyhlásení hovorí: „Zjednotený s Kristom, kňazom a obeťou, ponúkam svoje utrpenie za Cirkev a za svet. Tebe, Mária, opakujem – Totus tuus.“ A do testamentu v tomto období, reagujúc na atentát, dopisuje: „Oveľa viac cítim, že sa nachádzam úplne v Božích rukách a neustále zostávam k dispozícii svojmu Pánovi, zverujem sa jemu v jeho Nepoškvrnenej Matke (Totus tuus).“

Krátko pred smrťou, po tracheotómii, Ján Pavol II. stratil hlas a na papier vtedy napísal: „Čo ste mi to spravili! Ale... Totus tuus.“ Chcel vyjadriť bolesť zo straty hlasu a zároveň pripravenosť úplne sa zveriť Márii. A počas posledného požehnania Urbi et orbi, ktoré máme mnohí v živej pamäti, keď nemohol nič povedať, kardinál Stanislav Dziwisz spomína: „Svätý Otec bol hlboko dojatý, rozčarovaný a zároveň vyčerpaný. Ľud na námestí tlieskal, volal ho, ale on na sebe cítil bremeno bezmocnosti a utrpenia. Pozrel sa mi do očí: „Asi by bolo lepšie, keby som zomrel, keď už nemôžem plniť poslanie, ktoré mi bolo zverené.“ Chcel som odpovedať, no on dodal: „Nech sa stane tvoja vôľa... Totus tuus.“ Nevyjadrovalo to rezignáciu, ale odovzdanie sa Božej vôli.

 

Nech sa aj pre nás stáva Totus tuus mottom našich životov. Nech sa stáva najhlbšou túžbou našich duší a modlitbou, ktorou sa obraciam na Krista prostredníctvom Panny Márie, ktorej neustále opakujeme Totus tuus. A slovo Totus je pre nás zároveň aj spytovaním svedomia, čo všetko nám ešte chýba, aby platilo v našich životoch Totus tuus – som CELÝ tvoj.

 

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Zatiaľ bez komentára Buďte prvým