« Späť

Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte (Mt 10,8b)

Svedectvo o aplikácii tohto verša do života v rámci GZ school druhej "domácej úlohy".

Čo prvé nás napadne, keď čítame tento verš? Je azda racionálne, aby sme nadobudnuté talenty a veci nespenažili? Veď je ekonomická kríza, treba našetriť na bývanie, založiť rodinu - a to sa jednoducho bez kapitálu nedá.

Keď sa na tento verš pozrieme v kontexte, zistíme, že tieto slová adresuje Ježiš dvanástim apoštolom, ktorých vyslal k strateným ovciam Izraela (Mt 10).

7 Choďte a hlásajte: "Priblížilo sa nebeské kráľovstvo."
8 Chorých uzdravujte, mŕtvych krieste; malomocných očisťujte,
zlých duchov vyháňajte. Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte. 


Aj sv. František sa modlil týmito slovami:

...Pretože len keď dávame - nadobúdame,
len keď zabúdame na seba, nachádzame seba samých, ...


Akosi som sa s týmto slovom dávno stotožnil, lebo už od začiatku roka 2011 ho mám na svojej stránke ako slogan. Treba priznať, že ak aj niečo darujem, mám tendenciu podvedome očakávať, že sa mi to nejako vráti. Vnútri svojho srdca si hovorím, že možno získam akúsi odmenu v nebi (Mt 5,12).

Jedno však viem, že ak dám 10% zo svojho platu príspevok nejakej organizácii, farnosti či človeku, čo tie peniaze potrebuje "viac", ako ja - som šťastný. Získavame akýsí lepší pocit, ktorý veľmi dobre vysvetlil Johny vo svojom príspevku na blogu s rovnakým nadpisom.

Avšak, aby to nebolo také ružové, stalo sa mi, že som raz daroval väčšie množstvo peňaží človekovi, ktorý sa tváril, že súrne potrebuje peniaze - a bol som oklamaný. Ale to sa stane asi každému, kto dáva, a poučí sa a je potom obozretnejší :) Tiež sa môžu ateisti spýtať, že na čo je dobré darovať peniaze farárom, keď si ajtak kúpia nové autá, majetky a veľké katedrály? Myslím si, že ak niečo darujeme na nejaký úmysel, je konkrétna osoba už zodpovedná, ako s darom zadováži - a teda mňa to nemusí "trápiť" a zachovám fatalistický prístup (ako môj kolega vravieva). Účtovať už s nimi bude sám Pán Boh (Mt 25, 14-30).

Nerozumiem preto ľuďom, čo "hrabú" pre seba, že čo iné ich robí šťastnými. Azda, ako mi raz povedal istý dobrý kňaz menom Juraj Drobný, naháňanie sa za eufóriami? Neviem.

Komentáre