takto to má byť ?
Článok o nechcení chceného dieťaťa. O následkoch, nedostatku lásky...
Jedného dňa sa pri autohavárii dozvedela že čaká dieťa. Ostala kúsok v šoku... rozmýšľala čo s tým, mala iba jedno tak by druhé ešte mohlo byť. No v prvom trimestri jej doktor povedal že asi nebude všetko v poriadku, že by bolo omnoho lepšie nechať si plod vziať. Rozmýšľala niekoľko dní, no nebolo veľa času. Musela sa rozhodnúť rýchlo, manžel ju prosil aby si dieťatko nechala že ho budú predsa ľúbiť nech je akékoľvek. Ona však bola presvedčená, bude to trápenie i pre nás i pre dieťa, nechcem ho. V deň umelého prerušenia tehotenstva ju manžel posledný krát žiadal o milosť pre dieťatko, no ona nástojčila na potrate...
Išla na kliniku a kým čakala veľa premýšlala, áno / nie... áno / nie...po chvílke vyšiel doktor a zavolal ju, dva krát povedal jej meno no ona ho nepočula, po chvílke doktor opäť vyšiel na chodbu v klinike a volal jej meno no opäť ho nepočula.
Manžel sa vrátil domov z práce a pýta sa ako sa cíti, ona odvetila, : "zvlášte a bojím sa! " je ti nejako zle ? Bolí ťa to ? Nie nič ma nebolí, len čo ak bude skutočne choré? Čo potom ? Aké to bude ? hneď pochopil, dieťa si nedala zobrať, odyšla z kliniky skôr ako ju zavolali do sály. Od toho dňa jej každý deň z práce doniesol ružu až kým sa nenarodilo krásne zdravé dievčatko, ktorému nič nechýbalo...
Po pár dňoch sa ukázali nejaké komlikácie ale všetko sa dalo zvládnuť, nič fatálne. Po cca roku sa ukázalo že je dievčatko závažne choré, ona začala chodiť po doktoroch a on mal prácu mimo domova. Dievčatko chodilo na rôzne vyšetrenia, pobyty a začala sa úmorná dlhá liečba. Po niekoľkých rokoch sa dievčatko vyliečilo. Jeho v podstate nepoznalo a nespoznávala ani ju. Veľa ju bila, urážala, ponižovala, deptala, ničila, vyhadzovala z domu...
--- nemalo to byť inak ? Nemala sa tešiť že jej dieťa je konečne zdravé ? Nemala sa ňou pýšiť aká je silná? MALA !!! . . . ale NIKDY to neurobila . . .
