Blogy

« Späť

Jozef Krišanda - DE PROFUNDIS

PSALM 130 De profundis clamavi ad te, Domine; Domine, exaudi vocem meam. Fiant aures tuæ intendentes in vocem deprecationis meæ. Si iniquitates observaveris, Domine, Domine, quis sustinebit? Quia apud te propitiatio est; et propter legem tuam sustinui te, Domine. Sustinuit anima mea in verbo ejus: Speravit anima mea in Domino. A custodia matutina usque ad noctem, speret Israël in Domino. Quia apud Dominum misericordia, et copiosa apud eum redemptio. Et ipse redimet Israël ex omnibus iniquitatibus ejus.

 

Počujte ma Sichemčania, aby aj vás počul Boh. Išli raz stromy pomazať si kráľa. I povedali olive: "Kraľuj nad nami!“ Ale oliva im odvetila: "Môžem ja zanechať svoj olej, ktorý zvelebujú bohovia i ľudia a ísť sa povyšovať nad stromami?“ Povedali teda stromy figovníku: "Nože poď ty a kraľuj nad nami!“ Ale figovnk im odpovedal: "Môžem ja zanechať svoju sladkosť a tie skvostné plody a ísť sa povyšovať nad stromami?“ Povedali teda stromy viniču: "Poď ty a kraľuj nad nami!“ Vinič im odvetil takisto: "Môžem ja zanechať svoj mušt, ktorý obveseľuje bohov i ľudí, a ísť a  povyšovať  sa nad stromami?“ Povedali všetky stromy bodliaku: "Poď ty a kraľuj nad nami!“ Bodliak povedal: "Ak ma vskutku pomažete, aby som bol vašim kráľom, poďte, schovajte sa v mojej tôni! Ak nie, vyšľahne oheň z bodliaka a strávi libanonské cédre.“ Sdc 9,8-15

Tento citát som, milí spoluveriaci nepoužil z gréckej mytológie ale zo Sv.písma, konkrétne z Joatamovej bájky. Ním som chcel poukázať na to, ako sa my kresťania vieme nezodpovedne postaviť v otázke zodpovednosti za iných. Predsa nám Ježiš určil výčitku: "Synovia tohto sveta sú voči sebe navzájom predvídavejší, ako synovia svetla.“ (Lk 16,8b) 

Tak dobrí kresťania stoja bokom, lebo nechcú prestať dávať plody svojej námahy, ktoré odovzdávajú spoločnosti a preto sa zlo pretláča do popredia. Krčmy sa stavajú rýchlejšie ako bezbariérové domy a onedlho začnem mať pocit, že Slovensko je farma na missky, aj napriek tomu, že nás trápia iné problémy. Zarážajúcim faktom je skutočnosť, že tí ktorí v minulosti niečo obetovali pre vieru, odsedeli si svoje, pričinili sa o to aby sa nám slobodnejšie dýchalo; tak práve títo sú nenávidení akože ešte lepšími kresťanmi. Nenávidení sú preto, lebo sa angažujú v spoločenskom živote. Zabúdame na to, ako nám bolo, keď sme nemohli cestovať na pútne miesta a Sv. Otca sme mohli vidieťlen v programoch poľskej televízie aj to v obraze, ako by išlo o priamy prenos z púštnej búrky, a rádio Vatikán sme chytali horšie ako muchy v letnej horúčave. Kresťania, ktorí sa aktivizujú v spoločenskom živote sú často nenávidení pre výzor tváre, pričom sa zabúda, že vo výkone trestu v ťažkých nápravnovýchovných skupinách je veľmi veľa príjemne vyzerajúcich tváričiek. Nám jednoducho vyhovujú typy ľudí, ktorí majú niečo za ušami, lebo takto nám nemôžu nič vytýkať, pretože aj my máme niečo za ušami. Viac nám vyhovujú tí, ktorí sa niekedy objavia na televíznej obrazovke v pôstnej dobe, pri aktívnej zábave v spoločnosti veľmi ekonomicky oblečených zajačiek z Playboya. Niekoľkokrát rozvedený verejný činiteľ nám podľa nášho názoru dáva záruku stability a pokoja. Pozorujeme to aj na príklade nedávnych volieb v Nemecku. U niektorých ľudí je veľmi ťažké skĺbiť katolícko-babkinu výchovu v rannom detstve s eštebácko-komunistickou minulosťou v dospelosti s katolícko - národnou aktivizáciou v penzii. Takto sa nám vyvinul druh kresťana, ktorý by sa mohol chápať ako určitý zlepenec“ catholicus- neobolschevicus“. Takýto katolík avšak ešte nie kresťan sa objaví aj v kostole a dokonca resuscituje spomienky z detstva na modlitbu sv. ruženca. Vie dobre zamútiť vodu, zaútočiť na kňaza, na biskupa a zbožným starenkám nasadiť do hláv fixné predstavy o nebezpečnosti pažravých kňazov, ktorí poberajú niekoľko desaťtisícové platy a ešte sa aj opovážia komentovať spoločenský život. Takýmto spôsobom vlastne robia iba to,  čo robili predtým. Len teraz sa môžu smelšie objaviť na pútnych miestach a nemusia sa nebadane lepiť na stromy v oblekoch ako Pukavka slivková (Eulecanium corni), aby zachytili čo to z rozhovorov pútnikov. Minulosť nás niekedy zaťažuje aj pri pohreboch. Z radov zarmútených vystúpi činovník, kňazovi sa nepredstaví a bez dohody s ním a začne svoj prejav čítať zo zažĺtnutého papiera úplne bez vzťahu k zomrelému. Hneď na úvod začne s detailným popisom mŕtvoly, pokračuje zásluhami pracujúceho pre podnik a skončí pri nepatologickom rýpaní sa v srdciach ubolených pozostalých. Podľa môjho názoru, zásluhy sa hodnotia v prvom rade výplatou a nie rečnením nad hrobom zomrelého robotníka. Toto, čo tu komentujem, chápem ako prirodzený jav a vôbec sa tomu nečudujem. Rany spôsobené zlými životnými postojmi musí vyliečiť čas a kríž.

 Žijeme v dobe protikladov. Ako sa to prejavuje? Jedna populárna osoba sa o sebe vyjadrí, že keď čakala dieťa pred interrupciou, tak mala pocit, že jej v bruchu rastie nádor. Teraz sa samozrejme veľmi angažuje za slobodu zvierat.  Zovšadiaľ na nás útočia informácie o šťastných, populárnych a bohatých ľuďoch , takže sa normálne pracujúci človek musí cítiť pri čítaní takýchto informácii ako nejaký obmedzenec. Menej si už všímame to, ako končia títo“ šťastní“ ľudia v mnohých prípadoch pri drogách a alkohole. Musím sa vám priznať, že som chorý, lebo trpím xenofóbiou. To je preto, lebo sa bojím Xény, keď vidím ako sa deti po vyslovení jej mena začnú medzi sebou zúrivo kopať. Ale to ešte nič nie je. Mnohí veriaci trpia klaustrofóbiou. Boja sa uzavretých priestorov a to hlavne kostola. Napriek tomu, že tam nie je vyhlásená karanténa, zostanú stáť vonku. Postupne dostávam strach z krstov. Krstia sa CD-čka, knižné tituly, Tu-154M atď. a ja postupne začínam mať obavy, či to ešte my kňazi nezačneme krstiť  aj kone. Prvé sväté príjímanie sa mení na módnu prehliadku detských hviezdičiek, z ktorých mnohé vyhoria ako meteority v drsnej atmosfére nášho reálneho života a nábožensky chladného rodinného  prostredia.

Vzhľadom na náročnosť doby musí kresťan pestovať náročnosť na seba a to počnúc kňazmi a končiac deťmi, ktoré si už uvedomujú svoje postavenie v spoločnosti. Kresťan má byť kvasom a nie trkvasom. Problémy ľudí majú byť aj problémami kňazov. Hlas Cirkvi musí byť počuteľný nie len pri slávnostných príležitostiach, ale aj v jednoduchých životných situáciách na ulici medzi ľuďmi. Niekedy si kladiem otázku: "Dokázali by sme sa my kresťania podržať v náročných situáciách?“ Napr. čo keby prepustili zdravotnú sestru a zároveň matku niekoľkých detí z nemocničného oddelenia z dôvodu, že by odmietla asistovať pri potratoch.

Myslím si, že pri doterajšom “dodržiavaní“ zákonov a korupcii by to bolo možné. Pýtam sa: "ktoré kresťanské spoločenstvo by ju dokázalo podržať, príp. hmotne podporiť?“ Asi by ich nebolo mnoho. Prečo aj, keď na budúcu mamičku viacpočetnej rodiny pozeráme niekedy ako na nenormálnu, ktorá si nevie pomôcť. Myslím si, že situácia nás prinúti riešiť problémy, ktoré sú naozajstnými problémami a nie tie, ktoré si iba niekedy sami vytvárame svojou malou obozretnosťou.

         Milý Ježiško, prepáč mi, že som začal ako na pohrebe, ale to preto, lebo cítim, že je ešte stále čo vylepšovať na tvojom tajomnom tele. Viem, že nás zahanbujú mudrci, ktorí nasmerovali svoje ťavy a svoje srdcia k tebe tak, ako my by sme mali nasmerovať všetky prostriedky a hlavne srdcia k tebe. Daj, aby sme sa nedali pomýliť Herodesmi, ktorým vôbec nejde o teba; ako sa na prvý pohľad zdá, ale jedine o seba a o to, aby ťa vyradili z verejného života. Viem, že nás zahanbujú jednoduchí pastieri, ktorí boli zaneprázdnení, unavení avšak predsa si našli čas pre teba a preto zažili pri tebe kúsok neba; čo nám tak veľmi chýba v tejto hektickej dobe.

Milý Ježiško, neprajem ti sladké spinkanie v jasličkách, ale príjemný pobyt a hlavne pohyb medzi nami kresťanmi. Viem dobre, čo spievali anjeli nad Betlehemom, ale ja budem realistom a ostávam s katolíckym pozdravom: „Svetu mier!“

 

Tvoj     Jozef Krišanda

Slovo zo srdca ročník V., č. 6. December 1998

Komentáre
tu je tá veta čo je spomenutá v blogu Jarky Smanovej: "O com je druhe lice: "Kresťan má byť kvasom a nie trkvasom" (http://www.mojakomunita.sk/web/jarmulka/blog/-/blogs/o-com-je-druhe-lice)
Odoslané 23.4.2012 16:22.
aj otec Dodo (priezvisko neviem :-) )
poznal Jozka Krišandu. :-) Netusila som ze autorom tejto super vety je Jozko Krišanda.
Odoslané 23.4.2012 17:08 ako reakcia na Štefan Hrbček.
130 je už niekoľko rokov môj obľúbený žalm. To bolo prvé plus. A potom nasledovalo pri čítaní kopec ďalších. Jednoznačne mal dar pomenovať veci a provokovať k zmene postojov. Vďaka, Štefan, že si to tu dal.
Odoslané 24.4.2012 17:53.
Ako poľnohospodára ma očarila Pukavka slivková aj s latinským názvom.Bravúrne prirovnanie.
Xenofóbia, krsty, klaustrofóbia...super

...ale naozaj ma najviac potešila táto formulácia: zásluhy sa hodnotia v prvom rade výplatou a nie rečnením nad hrobom
...ešte to tak v nejakej forme dostať do Zákonníka práce...
Odoslané 24.4.2012 18:15.
S týmto článkom sa nedá nič iné iba súhlasiť.
Odoslané 24.4.2012 19:06.
Toto je dôkaz, že semeno ktoré padne do zeme, prináša úrodu!!!!
Odoslané 25.4.2012 8:05.
"Amosa Tatranského" mám prečítaného niekoľkokrát... tak sa vždy teším, keď nájdem celý článok, z ktorého sú mi niektoré myšlienky známe...
Odoslané 27.4.2012 19:35.
tá kniha co vydal pady a janko piatak je velmi úzky výber jeho výrokov. Odporúcam citat celé clánky.
Odoslané 1.5.2012 23:31 ako reakcia na tomáš kuník.
článok bol publikovaný v časopise Slovo zo srdca ročník V., č. 6. December 1998
Odoslané 1.8.2012 12:07.