Malý priestor venovaný Jožkovi

 
 
Neprekvapí nás, keď zomrie človek, ktorý smrť očakáva ako prirodzené zakončenie svojho života. Často však zažívame chvíle, kedy je smrť pre nás nepochopiteľným ukončením života človeka v plnej sile. Jozef Krišanda pracoval s Rómami na Spiši. Veľký športovec, srdečný človek. Zomrel pri stavaní snehuliaka s deťmi. Pľúcna embólia. Niektorí kňazi dostali jeho pozvánku na pohreb. On sám ju napísal a mal ju v testamente. Je napísaná jeho nenapodobiteľne žartovným štýlom. Všetko bral s pokojom a humorom, ešte aj vlastnú smrť. Určite ale nečakal, že príde tak skoro...

"Môj Bože, môj Svätý, nezomrieme! (Habakuk 1, 12b)
 
 

Zverejnená časť testamentu vdp. Jozefa Krišandu

prečítaná na svätej omši v Bystranoch dňa 21.februára 2006

 

 Ja, Jozef Krišanda narodený 23. februára 1969 v Kežmarku, prihlásený k trvalému pobytu v Spišskej Belej, 059 01, ulica Družstevná 29, píšem tento závet vlastnou rukou a pri plnom vedomí.

V prípade mojej smrti prosím o rozoslanie môjho parte, ktoré mám riešené ako pozvánku na pohreb. Je to moja posledná katechéza tomu, čo som veril a žil.

Chcem, aby moje telo bolo pochované pri sestre Anne v Spišskej Belej. S mojím telom sa môžete rozlúčiť vo farskom kostole farnosti, kde budem pôsobiť. Samozrejme, ak bude o to záujem.

Truhlu mi položte aj s telom na zem, lebo som bol realistom, hoci som svoj zrak upínal k výšinám neba a môj duch sa vznášal nad životnými udalosťami.

Namiesto mnohých príhovorov radšej o mne niečo napíšte, ak ste boli Pánu Bohu vďační, za môj život.

Kázeň nech povie jeden z kňazov, ktorý ma podľa otca biskupa najlepšie poznal.

Ak si na mňa budú ešte pamätať kamaráti z Popradského Aeroklubu, nech mi urobia prelet nad cintorínom vo výške podľa predpisov, bez akéhokoľvek rizika. Bude v tom určitá symbolika, pretože som sa narodil s dušou pilota. To ma pozitívne formovalo v láske k Bohu a v kňazskom povolaní.

Ornát chcem mať v truhle červený, lebo som mal rád Ducha Svätého, toho neviditeľného a mocného priateľa. Zároveň si prajem červený ornát, lebo som si vždy vyberal ťažšiu cestu, hoci som možno pôsobil statickým dojmom.

Do hrobu mi telo spusťte na horolezeckých lanách.

Ak mi niekto dlhuje peniaze, nech ich vráti biskupskému úradu na Spišskej Kapitule a nech sú použité na opravy katedrály sv. Martina. Peniaze, ktoré sa po mojej smrti nájdu na fare tam, kde budem pôsobiť, venujem farnosti.

Tento závet som napísal v Bystranoch, dňa 6. februára 2006.

In te, Domine, speravi: non confundar in aeternum.  

(V teba Pane som dúfal, nebudem zahanbený naveky)

Jozef Krišanda  

P O Z V Á N K A

Ja, Jozef Krišanda, kňaz, Vás týmto pozývam na rozlúčku s mojim telom, ktoré som opustil dňa 18. februára 2006 a v ktorom ste ma poznali. Rozlúčka sa uskutoční dňa 21. februára 2006 v rímskokatolíckom kostole v Spišskej Belej.
Musím Vám oznámiť, že mi bolo s Vami veľmi dobre a že Vám za všetko veľmi pekne ďakujem. Zverujem sa Vašim modlitbám a obetám. Dúfam, že som Vás svojim životom čo najmenej pohoršil. Nebolo to mojim zámerom aj napriek tomu, že som prežíval svoje kňazstvo originálne a že som prebýval v tomto krehkom tele. Verím a teším sa, že sa všetci stretneme pri veľmi milosrdnom Pánu Bohu. Tam si už porozprávame, čo sme si tu nestihli povedať, či už z časových dôvodov, alebo aj vďaka mojej smrti. Dovidenia!


S pozdravom Váš v Kristu Jozef Krišanda, Kristov kňaz"



Ukážka z jeho tvorby:


  Nechválim smilstvo



Hovorí sa, že vraj žijeme v dobe sexuálnej revolúcie... A nie náhodou v dobe citovej deprivácie?

Preto nechválim smilstvo, lebo vďaka nemu vyhasínajú veselé ohníky v očiach dievčat.

Nechválim smilstvo, lebo mladí vďaka nemu robia hazardné skoky do krátkotrvajúcich manželstiev, namiesto toho, aby do nich vstupovali.

Nechválim smilstvo, lebo je to základná škola manželskej nevery.

Nechválim smilstvo, lebo mení chlapov na volov vedených na jatku (Pr 7,21-22) a ženy na divé mulice, ktoré zacítili vodu.


Nechválim smilstvo, lebo je to tobogan k strate viery v zmysle blahoslavenstva, keď Ježiš prisľúbil čistým videnie Boha (Mt 5,8).


Nechválim smilstvo, lebo ničí vieru v čistú lásku. Ľudia už neveria na pravé priateľstvá tak, ako prasatá neveria na dodržiavanie hygieny.


Nechválim smilstvo, lebo kradne deťom z rodín ockov a v poslednom čase, žiaľ, aj emancipované mamky a takto ich necháva bez ochrany...


Beda nám, lebo sme zamenili romantiku za erotiku, priateľstvo za smilstvo, sexualitu za perverzitu a lásku za volanie divočiny. Panny sú pre nás neúctyhodné čudáčky a prostitútky priam sociálne pracovníčky. Výchovu k rodičovstvu a k dospelosti sme nahradili morálnou prezervatívnou devastáciou násťročných a nazvali sme to sexuálna výchova. Ak sexuálnu žiadostivosť chceme liečiť pornom, tak potom môžeme popáleniny liečiť plameňom, alkoholizmus môžeme liečiť ešte väčším pitím, omrzliny môžeme liečiť v mraziacich boxoch a špiny sa zbavíme tak, že sa vykúpeme v septiku.

A hoci to naše konanie nemá logiku, ty nás za to Pane Bože požehnávaj, ale už aj!



Amos Tatranský

Komentáre

úžasný príspevok! Vďaka za zdieľanie.
Odoslané 31.5.2011 13:23.
Boh mu dal dar veľkej múdrosti. Tak mladý človek a toľko životnej múdrosti ide z jeho tvorby .. neuveriteľné pre nás slepých malej viery
Odoslané 6.9.2011 8:03.

 

 

V marci 2008 vyšla kniha s názvom NA PLNÉ ÚSTA zostavená z publikovaných výrokov Jozefa Krišandu. Môžete si prečítať recenziu o tejto knihe.

smileysmileysmiley

Článok

Stránka venovaná priateľovi a kňazovi Jozefovi Krišandovi.

Človeku, hodného obdivu. Z jeho posolstva  čerpajú mnohí inšpiráciu.. je pre mňa vzorom v kňazstve

Článok

v  kostole sv. Antona pustovníka v Spišskej Belej bol Jozef Krišanda pokrstený a roky tu verne miništroval.

Článok

Neposudzuj!

Často posudzujeme a odsudzujeme, lebo nič iné nevieme. Je to naozaj to najľahšie.

Dovoľte niekoľko myšlienok na spomalenie posudzovania:

Neposudzuj lekára, ak si ešte nezastavoval masívne krvácanie!

Neposudzuj výkon hokejistu, ak nevieš stáť na korčuliach!

Neposudzuj kňaza, ak si ešte neprežil mesiac na fare a nemáš srdce vyplakané v opustenosti pre nepochopenie od veriacich!

Neposudzuj futbalistu, ak si ešte nemal svalovku z behu!

Neposudzuj vrieskajúcu učiteľku, ak si aspoň rok neučil puberťákov!

Neposudzuj Svätého Otca, ak si ešte nenavštívil Rím!

Neposudzuj výkon akrobatického pilota, ak nevieš čo je to byť napnutý v pásoch  a mať ruky pritlačené k telu pri preťažení!

Neposudzuj horského záchranára, ak si ešte nebežal s batohom hore kopcom!

Neposudzuj vážne chorého pacienta a jeho strach zo smrti, ak si si ešte nepísal závet!

Neposudzuj kuchárku, ak nevieš uvariť praženicu!

Svet je plný mudrlantov. Svet je plný  „generálov" po bitke; „športovcov", čo práve vstali od televízora; „kuchárov", čo práve domliaskali; „lekárov", čo si prečítali návod na použitie kvapiek do nosa a „biskupov ", čo síce riadia jazykom diecézu, len nie svoju farnosť. ...

Stačilo by trochu pokory, uznania, že niekto iný môže niečo vedieť ináč a viac a že my nevieme všetko a bolo by na svete lepšie. Tak nám v tom Pán Boh pomáhaj! Predovšetkým teraz, keď budeme kľačať pri jasličkách a inhalovať pokornú a pokojnú atmosféru betlehemskej maštaľky.

Amos Tatranský