Blogy

« Späť

Jozef Krišanda - Duchovný život kňaza a jeho rast 1. časť

článok, ktorý má 3 časti.

Úvod

Aby nejaký živý organizmus mohol rásť, musí prijímať to, čo ho posilňuje a vylučovať  zo svojho prostredia to, čo mu škodí. Je to proces, ktorý nemôže byť ukončený ak má ovšem organizmus žiť. Tak, ako viera v Boha je niečo živé a buď sa vyvíja, alebo degraduje, podobne je to aj s kňazským duchovným životom. Niečo podobné sa deje aj v bežnom živote. Ak športovec prestane namáhať svaly spľasnú mu. Ak sa vzdelanec prestane vzdelávať, zúži sa mu intelektuálny rozhľad . Ak manželia prestanú komunikovať a ak je medzi nimi ešte  vzdialenosť, láska medzi nimi vychladne. Ak kňaz začne stagnovať vo svojom duchovnom živote, môže sa mu stať, že po čase stratí zmysel, prečo je vôbec kňazom. Sv. apoštol Peter píše: ,, Preto bratia, tým viac sa usilujte upevňovať svoje povolanie a vyvolenie. Veď ak budete to robiť, nikdy nepadnete. ” 1 Toto sú slová muža, ktorý vedel veľmi dobre, ako chutí zlyhanie a čo je to strata odvahy na priznanie sa k Ježišovi. Je mnoho faktorov, ktoré brzdia a ktoré podporujú rozvoj duchovného života. V tejto práci spomeniem len niektoré a ako chlap a praktik sa zameriam na skutočnosti z praktického života.

 

Pohodlie

Veľmi odstrašujúcim príkladom, ako môže pohodlie ublížiť je kráľ Dávid. Na úvod treba poznamenať, že hriech nie je samotár. Po páde do hriechu človek bez kajúcnosti nabaľuje na seba ďaľšie hriechy a s nimi súvisiace problémy. Vidno to na Dávidovi. V jeden deň nešiel do boja. V ten deň vstal večer z postele. Ak vstal večer z postele, tak tam nespal, ale hnil. Keď pohliadol zo strechy svojho domu, prebudilo sa v ňom umelecké cítenie. Zistil, že má peknú susedu Betsabe. Dal si ju zavolať a rozhodne spolu neskladali žalmy, ale genetické informácie . Vtedy sa ešte nechránili a tak Betsabe poslala Dávidovi odkaz, že počala. Dávidov pád sa nekončil. Musel padnúť Uriáš, ktorého Dávid predtým ešte opil, len aby išiel k svojej žene. Boj, v ktorom padol Uriáš sa odohrával v blízkosti hradieb proti všetkým predpisom a pravidlám boja. Predsa z hradieb sa ľahšie strieľalo do útočníkov. Dávid si mohol po smrti Uriáša povedať:,, Zhrešil som a čo nepríjemné sa mi stalo? ” 2Avšak, bol tu Boh ktorý poslal Nátana, aby Dávidovi oznámil a pripomenul jeho podlý čin a aj to, že trest ho neminie. Naozaj aj o nás platia slová žalmu:,, Pane, Bože náš, ty si ich vypočul, Bože ty si bol k nim milostivý, no nenechal si bez trestu ich priestupky. 3 Osobne si myslím, že Pán Boh má na nás kňazov dlhší bič a menší dvor. Je to preto, lebo nám bolo veľa zverené a môžeme urobiť buď veľa dobra, ale aj veľa zla. Môžeme buď mnohým pomôcť, alebo v mnohých zabiť duchovný život. Podobne ako šofér v autobuse. Jeho chybné rozhodnutia nemajú dopad len na neho samého. S lenivosťou je spojená nečinnosť a vtedy prichádzajú zápasy. Neprichádzajú vtedy, keď sme primerane zaťažení, keď sa cítime užitoční, ale vtedy, keď nič po sebe nevidíme a nudíme sa. Prečo sú napr.  známe medzi ľuďmi kúpeľné priateľstvá a rozličné vzťahy, ktoré narušili nejeden manželský zväzok a niekedy zničili aj kňazský život. Chcená nezamestnanosť mysle a tela je stálym ohrozením pre duchovný rast kňaza.

 

Vyčerpanosť

Extrémna preťaženosť rozhodne neprospieva duchovnému rastu. Poznať to na príklade Židov v Egypte, keď nepočúvali Mojžiša. Mojžiš to oznámil Izraelitom, ale oni nechceli Mojžiša počúvať pre malomyseľnosť a pre ťarchu robôt. 4My kňazi sme takisto ľudia a preto naše psychické a fyzické sily sú opotrebovateľné. Pri veľkom preťažení klesá nielen naša fyziologická imunita organizmu, ale musíme povedať, že aj duchovná. Sami to poznáme, ako prichádzajú pokušenia, keď je toho veľa, koncentrácia pri sv. omši slabne. V najvážnejších situáciách nás napadnú práve tie najveselšie príbehy a najlepšie vtipy. Ak sa k preťaženosti pridruží neúspech a opustenosť aj medzi vlastnými, je to veľmi veľká zaťažkávacia situácia aj pre kňaza. Vtedy sú našimi dobrými spoločníkmi ticho a samota. Každý kňaz by mal mať svoj potok ” Karit ” v období sucha, kde by si liečil svoje rany  a približoval sa k Bohu tak, ako sa neskôr približoval Eliáš k Božiemu vrchu Horeb . Vieme, že situácia Eliáša bola o to šokujúcejšia, že on po tom ako boli zabití Báloví kňazi, čakal, že sa umúdri aj nemúdra Jezabel a nestalo sa tak. Musel si ratovať holý život a utekať od svojho dotlievajúceho oltára. Čakal úspech a namiesto toho prišlo  poníženie. Niet sa čomu čudovať, že  sadol si pod borievku, žiadal si umrieť a hovoril:,, Teraz už dosť pane, vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!5 Túžbu po samote pociťoval vo chvíľach znechutenia aj prorok Jeremiáš :,,Kiež by som mal na púšti vandrovnícku kolibu, opustil by som svoj ľud a odišiel by som od nich, veď sú to cudzoložníci / tlupa odbojníkov / ...6 Apoštoli sa nemali kedy ani najesť a to je aj náš osud. Zvonček zvoní synchronizovane spolu s telefónom hlavne vtedy keď sa holíme a sme napenení. Niekedy musí kňaz aj dvakrát prerušiť zasadanie na WC a rútiť sa k telefónu ” oblečený ” ako úchylák, lebo čo keď ho volajú k nejakému zaťatému hriešnikovi, ktorého práve vyťalo a už by sa tak aj rád s dušou na jazyku zmieril s Pánom Bohom. Inokedy je problémom pomodliť sa obyčajnú malú horu. Keď po prežehnaní a po slovách: Bože príď mi na pomoc mnohí ľudia akoby počuli tú prosbu:,, Príď ! “ a tak prichádzajú. V tejto problematike mi je veľmi sympatický pápež sv. Gregor Veľký. Všetci poznáme jeho sťažnosť na pracovné vyťaženie , roztržitosť pri modlitbe z dôvodu vyčerpanosti a riešenia mnohých problémov odrazu. Keď som bol v kláštore , dokázal som aj jazyk zdŕžať od zbytočných rečí, aj takmer udržiavať myseľ pri sústredenej modlitbe. Ale odvtedy, ako som vzal na plecia svojho srdca bremeno pastierskeho úradu, duch sa už nedokáže poriadne sústrediť sám na seba, lebo sa rozdeľuje na mnoho vecí. Lebo hneď  musí riešiť záležitosti Cirkvi, hneď zasa kláštorov a často zvažovať život a skutky jednotlivcov. 7 Niekedy si myslím že by sme  mali dostávať spolu s ordináciou aj dar bilokácie, pretože vyčerpanosť a neúspech nie je dobrou konšteláciou pre toho, kto sa chce duchovne rozvíjať. Je to ohrozenie, že buď to kňaza zlomí, alebo preťažený utečie do laxizmu, prípadne do laicizmu.

autor: Jozef Krišanda, katolícky kňaz

 

publikované v "Slovo zo srdca" ročník XI, číslo 3, marec 2004, strana 11

l. Petrov list  1.10

2. Sir. 5,4

3. Žalm 99,8

4. Exodus 6, 9

5. l.Kniha kráľov 19, 4

6. Jeremiáš 9, 1/2/

7. páp.sv.Gregor Veľký,Breviár IV.r.1992,str 1400

Komentáre
Prihláste sa pre pridanie komentára
Gazánia nežný kvietok s pôvabnými farbami, vo dne i v noci túžila po tom, aby ju navštívili včely, pretože doteraz sa ani jedna neposadila na jej lupienky. Napriek tomu kvetina stále snívala - počas dlhých nocí si predstavovala nebo a na ňom desťtisíce poletujúcich včiel, ktoré jej dávali nežný bozk. Vďaka tomu snu vydržala do nasledujúceho rána, keď sa znovu rozvila v slnečnom svetle. Raz v noci sa mesiac opýtal gazánie. " Nie si unavená z toĺkého čakania? Aj áno. No musím bojovať. Ale prečo ? Lebo ak sa neroztvorím, zvädnem."
""Keď sa zdá, že čakanie v samote stráca zmysel, jediný spôsob, ako vydržať, je neprestať sa rozvíjať."" - povedal jeden múdry človek. A druhý múdry človek povedal " Neposudzuj kňaza, ak si ešte neprežil mesiac na fare a nemáš srdce vyplakané v opustenosti pre nepochopenie od veriacich." Veru ťažké - preťažké je poslanie kňazov. To my ostatní - laici nikdy nepochopíme. Boh nech Vás žehná.
Odoslané 18.8.2012 19:53.
autorom vety: neposudzuj kňaza ak.." je tiež Jozef Krišanda.. http://mojakomunita.sk/web/stefan.hrbcek/jozef-krisanda (vlavo dole)
Odoslané 28.8.2012 1:07 ako reakcia na žaneta Krížková.
Otec Štefan, to čo ste napísal NEPOSUDZUJ.., to by malo byť povinné čítanie. Naozaj pekné, človek musí skloniť hlavu. Aj ja som niekde čítala "Neposudzuj človeka, pokiaľ nechodíš 24 hodín v jeho topánkach." emoticon
Odoslané 29.8.2012 6:25 ako reakcia na Štefan Hrbček.
áno, presne tak, okukala som to z Vašej stránky :-) Mám celý článok na nástenke v kanclu v práci aj doma. Je to pre mňa taký zdvihnutý prst, keď už - už by som aj niečo alebo niekoho chcela posudzovať. Je to velmi ťažké nekritizovať alebo, keď tak byť sebakritický.Čítala som, že odsudzovaním druhých oslabujeme hlavne seba. /Dá sa to preukázať hladinou bielych krviniek./ Odsudzovaním a posudzovaním toho odhaľujeme veľa o sebe. Keď začneme niekoho posudzovať, predstavme si, že naňho ukazujeme prstom a dobre si všimnime, že naňho ukazuje jeden prst, ale na nás hneď tri.../To som tiež okukala :-)/
Odoslané 31.8.2012 9:51 ako reakcia na Štefan Hrbček.

Vitajte v BLOGU

Milí návštevníci môjho blogu.

 

VITAJTE

 

a cíťte sa pri čítaní blogov dobre.

 

Odporúčam Vám hlavne tieto kategórie:

Maľované žalmy

Úvodníky

Články Jozefa Krišandu