« Späť

Ranná pápežova homília: Nechať sa stretnúť Pánom

Ranná pápežova homília: Nechať sa stretnúť Pánom

Vatikán 3. septembra - Schopnosť uznať sa za hriešnikov nás otvára úžasu zo stretnutia s Ježišom. O tom dnes bola homília pápeža Františka z Domu sv. Marty - v deň, keď Cirkev slávi spomienku sv. Gregora Veľkého, pápeža a učiteľa Cirkvi.
Komentujúc evanjelium o zázračnom rybolove (Lk 5,1-11), kde Peter dôverujúc Ježišovi hádže siete do vody aj napriek noci bez úlovku, pápež hovorí o viere ako o stretnutí s Pánom. Povedal: Predovšetkým „sa mi páči myslieť na to, že väčšinu času“ Ježiš „trávil na cestách, s ľuďmi. Potom v neskorý večer sa chodieval modliť osamote“, avšak „stretával ľudí, vyhľadával ľudí“. Z našej strany máme dva spôsoby ako stretnúť Pána. Prvým je spôsob Petra, apoštolov a ľudí:
„Evanjelium pre týchto ľudí, pre ľud, pre apoštolov, pre Petra, používa to isté slovo – zostali ohromení: «Hrôza sa totiž zmocnila jeho i všetkých, čo boli s ním».  Dostaví sa tento pocit ohromenia... Ľud počúval Ježiša a pociťoval toto ohromenie a čo hovoril?: ‚Tento hovorí s autoritou. Nikdy predtým takto človek nehovoril‛. Iná skupina, ktorá stretla Ježiša nenechala do svojho srdca vstúpiť úžas. Počúvali Ježiša a kalkulovali – učitelia zákona: ‚Je inteligentný, je to muž, ktorý hovorí pravdivo, no nie, nám sa lepšie hodí toto!‛ Kalkulovali, udržiavali si odstup.“
Samotní zlí duchovia vyznávali, čiže prehlasovali, že Ježiš je Boží syn, avšak ako aj učitelia zákona a zlí farizeji, „nemali schopnosť žasnúť, boli uzavretí v ich povýšenosti, v ich nadradenosti. Peter spoznal, že Ježiš je Mesiáš, no vyznáva tiež, že je hriešnikom, povedal Svätý Otec:
„Zlí duchovia prichádzajú povedať o ňom pravdu, avšak o sebe nehovoria nič. Nemôžu – ich nadradenosť je tak veľká, že im v tom bráni. Učitelia zákona hovoria: ‚Veď tento je inteligentný, je to schopný rabín, koná zázraky!‛ Avšak nehovoria: ‚Sme pyšní, my sme povýšeneckí, sme hriešnici.‛ Neschopnosť uznať sa za hriešnikov nás vzďaľuje od skutočnej viery v Ježiša Krista. Toto je ten rozdiel.“
Je to rozdiel, ktorý je medzi pokorou mýtnika, ktorý uznáva, že je hriešnikom a nadradenosťou farizeja, ktorý o sebe hovorí v dobrom:
„Táto schopnosť povedať, že sme hriešnikmi nás otvára pre úžas zo stretnutia s Ježišom Kristom, pre skutočné stretnutie. Aj v našich farnostiach, v našej spoločnosti, aj medzi zasvätenými osobami – koľko ľudí je schopných povedať, že Ježiš je Pánom? Mnohí! Avšak aké ťažké je úprimne povedať: ‚Som hriešnikom, som hriešnicou‛. Je ľahšie povedať to o druhých, no nie? Keď sa klebetí, však? ‚Tento, tamten, tento, to áno...‛ Všetci sme učiteľmi, však? K tomu, aby sme došli ku skutočnému stretnutiu s Ježišom je potrebné dvojité vyznanie: ‚Ty si Boží Syn a ja som hriešnik‛ - avšak nie len teoreticky, ale pre toto, preto a preto...“
Peter neskôr zabudne na úžas zo stretnutia a zaprie Pána. Avšak keďže „je pokorný, nechá sa Pánom stretnúť a keď sa stretnú ich pohľady, plače, vracia sa k vyznaniu: ‚som hriešnik‛, povedal Svätý Otec a homíliu ukončil slovami: „Nech nám Pán dá milosť stretnúť ho, ale aj milosť nechať sa ním stretnúť. Nech nám dá túto prekrásnu milosť žasnúť zo stretnutia. A nech nám dá milosť v našom živote robiť dvojité vyznanie: ‚Ty si Kristus, živý Boží Syn, verím. A ja som hriešnik, v to verím‛ .“ -zk-

zdroj:http://sk.radiovaticana.va/

Pre MK Rastislav Mečiar