Nič strašné sa nestalo, odpúšťam ti

         Každý z nás sa už stretol s pocitom, že zlyhal. Keď sme spravili niečo zle, urazili priateľa, stratili lásku alebo spôsobili katastrofu. S pocitom plným beznádeje by sme povedali: „Kiežby som mohol všetko vrátiť späť, kiežby som dostal ešte druhú šancu.“ Verím tomu, že keby sme mali možnosť všetko napraviť, nenájde sa ani jeden, ktorý by ju nevyužil. Nič vám nespôsobí toľkú radosť, ako keď vám niekto povie – nič strašné sa nestalo, odpúšťam ti. Dám ti ešte druhú šancu, nech sa to však viac nezopakuje...

        Takúto šancu nám dal aj Boh. No stále sme slepí... Prvým hriechom Adama a Evy sme sa pripravili o život v raji. Dal nám slobodnú vôľu a my sme sa rozhodli. Bohu sa však nepáčilo, že človek bol odsúdený na večné zatratenie aj kvôli činom našich prarodičov, preto nám poslal svojho syna, aby všetko napravil. Jeho láska nás vyslobodila. On je tá druhá šanca – šanca na večný život. Dáva ju nám, ľuďom, ktorí sme  boli stratení. Čo viac ešte chceme? Táto šanca je stále pred nami, tak prečo ju nevyužijeme?

Čoskoro je tu Veľká noc. Pre mnohých ľudí tento sviatok vôbec nič neznamená... Pardon, znamená: znovu len upratovanie, pečenie, trápne vyčkávanie na šibačov, oblievanie dievčat vodou, atď. Je to naozaj pravý pohľad na Veľkú noc? Mnohí ľudia dokonca tvrdia, že Veľkú noc neznášajú. Znamená to že nenávidia, keď im dá niekto druhú šancu? Neznášajú Ježišov kríž? Priznávam, keď som bola menšia, tiež som nemala rada tento sviatok. Nevidela som  zmysel v tom, že nejaký chlapec príde, poriadne ma „vyšľahá“, hodí do vane a ja sa mám tváriť, že sa mi to páči. A ešte mu dať za to sladkosti a peniaze? Nehorázna nespravodlivosť. Bola som však hlúpa a nerozumela som, že pravou podstatou tohto sviatku je obeta Ježiša Krista - za mňa a aj za všetkých ľudí. Dnes už chápem, že tá osoba na kríži je náš Spasiteľ, že jeho obeta je dôkazom neuveriteľnej lásky.

Tak si to uvedom! On je ten, ktorí ti vraví: „Nič strašné sa nestalo, odpúšťam ti.“