Situácia v ktorej sa práve cítim je zvláštna..Keď som začala chodiť na Vysokú školu, moje prvé kroky smerovali na najskorší vlak smerujúci domov..Môj komfort bol domov, rodina a ako tak sa schúliť do vlastnej izby a medzi utešujúce slová Mamini..Ale ako prešiel čas je predo mnou piaty a posledný ročník a čím viac tým som nespokojnejšia. Z môjho leta, prázdnin, ktoré práve uplynuli som bola asi do kopy 2 – 3 týždne doma...jednoducho sa mi nedá byť doma. Nemám rada samotu a ničnerobenie. Samozrejme samota a čas s Bohom je naj..ale teraz nevravím o tom. Neustále sa vo mne rodia túžby niečo robiť. Niekam patriť. Sama tomu nerozumiem :-)-...Neprijala som ani letnú brigádu, pretože som cítila, že hoci by bola potrebná, nenaplnila by ma..a tak hľadám veci, situáciu, činnosť, ktorá ma vie naplniť..Čo to je?..(Rovnako to prežívam aj s mojou naj kamarátkouJ). Je to činnosť, ktorá odkrýva pre mňa niečo hlbšie. Toto leto bolo skôr o akciách, ako campfest, služba, konferencia atď..Neustále sa vo mne rodia túžby poznávať nových ľudí, kt. žijú neobyčajným životom. TO znamená nie rituálnym..Mám rada ľudí, veci, ale čo nemám rada, je slovo: REALITA..neznášam to doslova..toto slovo používa veľa ľudí. Prečo? Nie je náš život o niečom väčšom?..Nie je o Veľkom príbehu, ktorý rozpráva sám Boh..ako to píše jeden autor v knižke?..Najviac je mi ľúto, že je to názor aj kresťanov..:(..a aj doma a vo farnosti ..u nás vo farnosti sa deje čokoľvek..akcie, turistiky, cyklotúry a samozrejme je tam aj veľa práce pri opravách..Je to všetko krásne. Aj sa máme veľmi radi...ale niekedy mi tam chýba niečo ako ŽIVOT...Niektorí ľudia sa tam idú zodrať. Je pekné pomáhať, ale niekedy mi chýba aby si so mnou niekto sadol a spýtal sa: ,,čím práve prechádzaš?“..všetko je v pohode?..Všade sa vraví o Novej Evanjelizácii. Obľúbila som si tento pojem..Jej podstata je naozaj potrebná. Nechceme aby viera ostala len v kostoloch a na kazateľnici..Túžila by som aby bola neustále živá, aby prácu predchádzalo stretnutie s Kristom. Ján Pavol II. hovoril o nových spoločenstvách vo farnosti. To naše by potrebovalo tiež. Cítim, že potrebujeme formáciu. Najskôr duchovnú. Je to aj o nás Laikoch. A o spolupráci s kňazmi.. Túžila by som po spoločnej modlitbe u nás. Je potrebná spolupráca s kňazmi..u nás v meste stačí prejsť cez víkend večer mestom, a stretáte ľudí ,,bez života“..mladých opitých ľudí, v ktorých je istotne túžba po niečom väčšom. Sama som si tým všetkým prešla LTúžia byť milovaní, prijímaní. A najviac je tu asi ľudí bez domova..Majú neskutočnú krásu v očiach. Potrebujú Krista a to aký v skutočnosti je. Myslím, že nedávno odvolaný p. Biskup bol Otcom s tvárou a srdcom Krista. Vedel sa priblížiť, úprimne usmiať a rozumel i dnešnému mladému človeku a jeho túžbam..Šiel všade, kde by šiel Kristus (to povedal jeden jeho známyJ).

Na našom Bohu sami páči, že je dynamický a živý. Že nie  je mŕtvym Bohom, skrytý v zarámovanom obrázku. Vôbec neviem do čoho ma pozýva, čo je predo mnou, ale túžim odpovedať na Jeho túžby..Neviem spievať, neviem na nič hrať, ale nevadí, pretože viem, že Môj Boh je majster!..Nie je pre Neho problém si ma použiť na niečo  iné, alebo donútiť ma, naučiť sa na niečo hrať..Je potrebné byť pripravení kedy sám Boh povie v našej situácii STOP. Je Bohom nových začiatkoch a šancí. Či už je to nová práca, rozchod s priateľom..to je jedno. Neviem..ale túžim aby Nová evanjelizácia, spočívala najmä v živosti a až potom v akciách, prácach. Ak by som povedala u nás na fare, že chodím na chvály, tak by som bola považovaná asi za divnú J..Ale to nevadí – máme sa radi..Len chcem poukázať na to aby bol človek asi sám sebou. Boh je pre mňa Otcom, ktorý sa ozaj stará. Vlastného som stratila pred 15 rokmi. Chýba mi, ale viem, že ozajstným Otcom je BOH, ktorý ma už neopustí . Ale nato to potrebujem prijímať aj od ľudí. Vzťahy s druhými sú super, ale i tak vo mne prebýva strach, že niekoho sklamem a on odíde.. Život nie je ľahký. Ale máme niekoho, ktorému sa oplatí veriť, žiť s Ním. Radovať, smiať i plakať. Ľudia potrebujú o Ňom počuť. Ján Pavol II. povedal, že pojem ,,Nová evanjelizácia“ nespočíva v niečom novom, že na tejto ceste si nemáme vymýšľať nejaký nový program. "Program tu už máme: je tu už dvetisíc rokov a obsahuje ho evanjelium a živá tradícia."(čl. 29)..Krista potrebujú všetci. Stačí sa im pozrieť do očí a čitateľná ich túžba. Ja sama potrebujem aby mi niekto stále vravel: ,,Si hodná obdivu – taká aká si.“..Pretože sme klamaní. A i keď som neschopná u najbližších, verím, že On mi zakaždým dá JEDNIČKU! :-)..Túžim po prebudení doma, vo farnosti, a aj mojom vlastnom..Neustále..Ďakujem všetkým, ktorí ma učia kráčať za ním jednoduchým a dôverujúcim spôsobom..On je toho Hodní..Je Bohom neustálej Novosti...toto je moje prežívanie, ktoré mi vložil ON. Len využíme bohatstvo, ktoré máme. Nedajme sa odradiť. Stačí i mala evanjelizácia životom a niekto môže pocítiť niečo veľké. Milujem keď mi niekto pomáha odkrývať Jeho srdce – to aký je.:)

Určite som nenapísala nič nové – ale viem, že som niečo napísať mala :-)

M.