‎...všetky kvety, ktoré stvoril, sú krásne, nádhera ruže a belosť ľalie neodnímajú vôňu fialôčke alebo uchvacujúcu prostotu sedmokráske...pochopila som,že keby všetky drobné kvietky chceli byť ružami, príroda by stratila svoje jarné skvosty, na poliach by už neboli pestré kvety... Tak je to aj vo svete duší, ktorý je Ježišovou záhradou.Dokonalosť spočíva v tom, aby sme plnili jeho vôľu a boli tým, čím podľa jeho vôle máme byť. (sv. Terezka)

Nepoviem vám žiadne dych vyrážajúce svedectvo o uzdravení z ťažkej choroby alebo inom veľkom zázraku.

Poviem vám o celkom maličkej veci- o mojom srdci, o tom ako si ho Boh zamiloval a ako ho premieňa.

V čase mojej puberty som pociťovala veľký nátlak na to, aká by som mala byť, ako by som sa mala správať, čo si obliecť...bola som jednoducho zmäteným dievčaťom, ktoré zúfalo túži zistiť, aká má byť, aby bola pre tento svet dosť dobrá a hodnotná.

Čas hľadania samej seba pokračoval aj dlho po tom, ako som spoznala Boha. Stále som sa túžila niekomu podobať, ísť k Bohu rovnakou cestou, milovať Ho rovnakým spôsobom.

Len nedávno som pochopila, že každí z nás je malou súčasťou Ježišovej záhradky. Nezáleží na tom, či sme krásna ruža, skvostá ľalia alebo jemnučká fialka...Záleží na tom, aby sme prijali frabu svojich lupeňov a vôňu svojich kvietkov.

Tak ako Boh vysádzal túto záhradku postupne,tak ani nás netvoril naraz ako masu ľudí. Každého jedného utvoril samostatne, so všetkou precíznosťou a láskou. Vzal si do rúk naše srdce a utvoril ho na svoj obraz, vložil do neho niečo jedinečné a nenapodobiteľné.

A tak sa už netúžim nikomu pripodobňovať, pretože viem, že Boh ma stvoril jedinečne, nenapodobiteľne... viem, že moja cesta k Nemu bude iná, môj vzťah s Ním bude iný, moje prejavy budú iné a to ako Ho milujem je jedinečné.

A viete čo? Ježiš je najlepším záhradníkom. On na svoje kvietky plytvá vlahou. Zalieva ich Svojou láskou.