K tejto úvahe ma inšpirovala kniha Cesta túžby od Johna Eldredga. Vďaka :)

TÚŽBA

Túžba je slovo, kt. ide z hĺbky nášho srdca. Túžba.. Každý nejakú má. Všetci túžime. Aký by bol život, keby sme netúžili? Aj ten, čo si myslí, že má všetko čo potrebuje pre „dokonalý a šťastný život“ – áno aj ten človek túži. Lebo sme tak stvorení. Stvorení k niečomu viac, k niečomu lepšiemu. Každý vie, že by mohol byť ešte lepší, mať ešte viac.. Aké sú ale naše túžby? Sú dobré, krásne, radostné? Sú to túžby nášho detstva? Alebo sú to „dospelácke“ túžby? Túžime ešte stále po tajnom mieste, kt. budeme poznať len my sami, prípadne náš najlepší priateľ? Túžime stále po harmonických vzťahoch, plných lásky a porozumenia? Túžime stále po malom domčeku kdesi v horách, mať koňa, chodiť na rybačku? Alebo sme z týchto túžob už dávno vyrástli? Túžime radšej po novom, výkonnejšom aute, po „práci snov“, kde budeme zarábať veľa peňazí, po uznaní a sláve? Aké sú naše túžby?
Všetci to vieme. Vieme, že nám niečo chýba. Svet nie je dokonalý. Nie tento svet... Veci nie sú také aké ich my chceme mať. Nie sú a ani nebudú. Ale to si nechceme pripustiť. Naše skutočné túžby nahrádzame novými, umelými túžbami, lebo nechceme myslieť na to, že by sa tie skutočné nesplnili. Už netúžime mať koňa, lebo je to veľmi nereálne, radšej túžime po novom aute. Už netúžime žiť v horách a prírodu mať na dosah, radšej túžime po byte v lukratívnej časti mesta a do hôr chodiť len na dovolenku. Popreli sme svoje skutočné túžby. O nich sa nám už len sníva. Ak vôbec..
Svet nie je dokonalý a ani my nie sme. Nie sme takí ako by sme chceli byť. Túžime byť lepší a šťastnejší. Šťastie.. to je tá najhlbšia túžba, kt. nosíme vo svojom srdci. Túto túžbu nejde poprieť. Nepoznám jediného človeka, kt. by netúžil byť šťastný. Vy áno? Neexistuje. Prečo majú ľudia depresie, prečo páchajú samovraždy? Nie je to preto, že neobjavili „návod na šťastie“? Nie preto, že sa cítia tak prázdni a tak sami i keď majú okolo seba veľa ľudí? Ale sú prázdni a osamelí vo svojom srdci. Je našou povinnosťou urobiť všetko pre to, aby sme boli šťastní. Ale nie je jedno aké prostriedky zvolíme. Môžeme mať všetko na čo si spomenieme, môžeme mať najnovšie modely šiat, áut, elektroniky. Môžeme mať každý týždeň „nových priateľov“ kt. stretneme na tých „najvypeckovanejších“ diskotékach, môžeme mať prácu a zarábať kopu peňazí... ak nebudeme mať lásku, nebudeme mať nič. Vôbec nič. Lebo matéria sa pominie, a ostane nám len naše vlastné srdce. Preto nie je jedno čím ho naplníme. Naplň ho láskou. A nie je len dnes. Napĺňaj ho láskou celý svoj život. Každý deň rozširuj svoje srdce. Čím viac ľudí do neho prijmeš, do toľko viac sŕdc sa zmestíš ty sám. To je šťastie. Mať pri sebe milujúcich ľudí, ľudí pre kt. dokážeš vyjsť sám zo seba, ľudí pre kt. obetuješ kus seba, pre kt. vstaneš uprostred noci keď to budú potrebovať. Lebo keď dávaš, sám dostávaš. Túžba... možno nikdy nebude naplnená úplne, ale každý deň môže byť naplnená viac a viac. Nezavrhni svoje detské sny. Choď za nimi. Objav v tichosti srdca svoje skutočné túžby a nasleduj ich. Rozlišuj medzi skutočnými a umelými túžbami. Medzi túžbou svojho srdca a túžbou tohto sveta. Túžba vedie vždy k láske a k harmonickému súžitiu s druhými ľuďmi.
A nezabudni, aj keď tu ju nikdy úplne nedosiahneme, raz príde deň, keď naša túžba bude naplnená po okraj. K tomuto dňu, k tomuto stavu smerujeme celý náš život.