pokračovanie k článku to naozaj ?? o vytúženom pocite lásky...

Mama ju moc nechcela, nemala rada, uprednostňovala tú druhú a ona bola vždy tá druhá....Často chodila do blízkej dedinky k starkým... čo ju tam čakalo ? Poväčšine kopec roboty :) ako na každej dedine... Ráno vždy kolo domáceho statku, kolo obedu práca v kuchyni, poobede oddych a potom nejaké práce v garáži...

Vždy keď ju posadili do autobusu jej dali niekoľko príkazov. Nebudeš hovoriť toto ! Budeš  slušná ! Nebudeš odvrávať ! Keby niečo tak je všetko v poriadku !!! A nezabudni donesieš toto a toto, a keď budú niečo iné dávať i to zober !!

Cesta trvala 25 minút, nevedela sa dočkať kým uvidí na jednej zo zastávok starkého, aby vedela kedy vystúpiť . A vždy keď ho uvidela naradostnená vybehla von silno ho objala a spolu vykračovali hore dedinkou  domov. Doma ju čakala nejaká fajnota čo starká pripravila. A začalo sa to... Ten pocit, bezpečia, lásky... Radosti z dní... Nevýslovný pokoj, toto bolo to po čom jej srdce túžilo. Ibaže keď je dobre, dni plynú omnoho rýchlejšie. A keď prišiel deň odchodu, nálada akosi  upadla, plač, bolesť v srdci... Starká nebalila čo sa dalo i to čo sa nedalo, starký poskytol  financie na potrebné veci a šlo sa opäť tam. Po príchode tam mnoho overovacích otázok aká bola, čo povedala, čo nepovedala, kontrola toho čo doniesla a nakoniec peniaze. Všetko zobrali, boli to minúty záujmu ale akého...

Netrpezlivo čakala kedy pôjde zase domov. A prišli dni kedy opäť mohla ísť. Radosť, láska, záujem o ňu. No prišli dni kedy ona zistila že jej tam je moc dobre a zakázala jej to. A bolo to predmetom vydierania a deptania, ak toto alebo hento tak tam nepôjdeš. Bála sa, snažila sa ju poslúchať. No nebolo to o jej správaní ale o jej nálade. Keď chcela pustila ju a keď nie zakázala jej to. Dievčatko plakalo, dúfajúc v zmenu sa modlila. Smiešnymi detskými modlitbičkami, niekedy to vyšlo niekedy nie. Bola zmätená, nerozumela... Až raz prišiel starký a rozkázal že ide dievčatko s ňou, maličká sa tešila ! Prišiel po ňu. On ju skutočne ľúbi, zisťovala na vlastnej koži čo je láska, záujem, ochrana.  Tak to bolo niekoľko rokov a starký bol ten čo ju chránil a držal nad vodou.  Ľúbila ho bezhraničnou láskou...  Mala príležitosť zažiť skutočnú lásku, pokoj.. Bola nekonečne vďačná. Toľko ju naučil...

Dievčatko bolo moc spokojné a radostné, aj keď vedela že sa musí vrátiť tam, mala istotu že pôjde opäť domov k starkému a starkej. To jej dávalo silu zhlboka sa nadýchnuť, vydržať, zaprieť sa... Bolo to riešenie jej náročných dní.