Z evidencie vozidiel

     Voľakedy som čítala rozprávku o Ferdovi Mravcovi a veľmi sa mi páčili podenky, čo sa s dojímavým výzorom v tvári vznášali nad rybníčkom. A dnes už navyše aj viem, že sú neklamným dôkazom toho, že ich pôvodné životné podmienky v takých vodách sú vzácne neporušené.

     Mám rada prírodné scenérie nezvyčajných druhov. Hoci sa mi ešte ku príkladu nestalo, že by som v jaskyni stretla netopiera. Nočnú cestu mi raz zastala srna. Bola krásna, oči jej svietili z odrazu  stretávačiek môjho auta. Celá jej rozprávková silueta na mňa z tej tmy tak trochu vyčítavo hľadela. Mala som chuť vypnúť motor a odísť peši.

     Bolo to tak trochu ako blízke stretnutie tretieho druhu..  Samozrejme, že srna nebola mimozemšťan a ja zas nejaká scientologička, ale magické noci možno zažívať opakovane a celkom nečakane.

     Naposledy som takto u nás pod horou stretla bielu mačku. Bol už pokročilý čas, potrebovala som trochu čerstvého vzduchu a zatriediť zopár situácii. Náhle ma premkol nepríjemný pocit z tmy a beztak už sadal chlad. Šla som teda k autu, keď tu zrazu kolo nôh biele mača. Prekvapene som zastala a hľadeli sme jedna na druhú. Vlastne som sa jej zjavu potešila, a tak sme cica - mica chvíľu boli kamarátky.  Vtedy som asi pochopila, prečo má toľko ľudí domáceho maznáčika, najmä psíka.

     Inokedy mi ich brechot okolo domu prekáža. Najmä, keď sa v nedeľu ráno stretnú pod našimi oknami a neviem, či brešú od nejakej zúrivosti, alebo sa tak tešia...?

     Ak ste boli niekedy v Brezovských kopcoch, v ich západnej časti Jablonice, prenajímajú jedni manželia chatu. Stráži im to taký pes, čo stále breše. Už by som tam nedovolenkovala, aj keď boli lacní. Štrngacie zvončeky na terase, toho hava, stále budili. Alebo iba ježko. Najobľúbenejšou potravou ježka predsa nikdy nebolo jabĺčko, ale slimáky. A možno to bola pravá príčina, lebo chudák ten pes bol na reťazi. Aj keď bola dlhá, reťaz ostane reťazou, zvlášť, keď je obojkom.

     Dnes je deň podeniek...   Ich tváričky sa zalesknú na vodnej hladine a slnečné lúče ich pritiahnú k nebu v svadobnom tanci. Podobne ako morské motýle. Ibaže tie ostávajú pod hladinou a celkom dobrovoľne.

     Niekedy človek nájde perlu, inokedy len prázdnu plechovku na nesprávnom mieste.

     Pred mesiacom som mala búračku, auto išlo do šrotu, protiidúci nákladiak mal posunutú nápravu, účastníci sú zdraví  a ja konečne rozumiem sloganu, že "najlepšie auto je to, ktoré ste si ešte nekúpili".