Kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?
Aj ja mám svoje osobné, rodinné búrky. Tie so horšie, lebo idú so mnou. Viem však, že všetky sú prechodné, dočasné. V čom je moja istota? Nie v loďke. Moja istota nie je v kormidle, nie je v zručnosti, ale v tom, že Pán je so mnou. Necháva ma dospieť až po okraj bezmocnosti, aby sa prebudila moja viera, aby som sa naučila modliť sa. Jeho prítomnosť mi dáva istotu v búrke, ktorá je školou viery, modlitby a odhadzovania zbytočného.
Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna; každý, kto v neho verí, má večný život.
Mk 4,35-41 Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
| Lk 8,22-25 V istý deň nastúpil on i jeho učeníci na loď; a povedal im: "Preplavme sa na druhý breh jazera." I odrazili od brehu. Ako sa plavili, zaspal. Tu sa na jazero spustila taká víchrica, že sa im naberala voda a boli vo veľkom nebezpečenstve. Pristúpili k nemu a zobudili ho slovami: "Učiteľ, učiteľ, hynieme!" On vstal, pohrozil vetru a rozbúrenej vode i upokojili sa a nastalo ticho. A im povedal: "Kde je vaša viera?" A oni si so strachom a údivom hovorili: "Čo myslíš, kto je to, že rozkazuje vetru i vode a ony ho poslúchajú?" |
| |
| |
Ak sa vzdáš vonkajšej útechy, môžeš hľadieť na nebeské veci a vždy sa radovať vo svojom vnútri. (T.Kempenský: Nasledovanie Krista I/1)
Rim 8,28 Vieme, že tým, čo milujú Boha, všetko slúži na dobré; tým, čo sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.
Obr. : google
