Chlapec rástol, plný múdrosti

Maria a Jozef idú do Jeruzalema, pretože to Mojžiš prikázal, aby zasvätili Ježiška Bohu. To nebolo nič zvláštne, ale to, čo musela urobiť každá židovská rodina, keď sa jej narodil prvý syn. Lukáš nám opisuje veľmi dojemné scény: Starý muž -Simeon vezme dieťa do náručia a hladká jeho tváričku. Dlho čakal na túto chvíľu. Duch Boží mu povedal, že nezomrie skôr, kým neuvidí spasiteľa. Pozerá sa na dieťa, a  vidí budúcnosť. Vidí a uznáva v tomto okamihu, viac než možno vidieť voľným okom, že Boh drží svet vo svojich rukách, že Boh urobil opatrenia. Simeon očakáva teraz smrť v pokoji. Nie je to pre väčšinu z nás ľahké, lebo my sme nevideli Spasiteľa vo svojom živote a nepoznáme ten vyslobodzujúci pocit bezpečia v Bohu.

Pán je svetlo národov, Pán je sláva svojho ľudu.

Lk 2,22-40 Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky.

V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša.

Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“

Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo.

Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

Žila vtedy aj prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema.

A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta.

Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

Obr. : google