« Back

Cirkev má patent ako skaziť piatok

Cirkev má patent ako skaziť piatok

... ako ťažko sa mladým chodí v piatok do kostola... pýtam sa prečo? Viem, lebo sme im o Ježišovi veľa povedali, pomohli sme im ho zaškatuľkovať do pojmov... ale nedovolili sme im, aby sa s ním stretli... Možno práve prvý piatok je šanca, ktorú dáva Boh nielen nám, ale aj birmovancom... :) sú skvelí, a aj vďaka nám sú často presvedčení, že cirkev má patent ako pokaziť piatok... čo naše svedectvo... ja osobne si spytujem svedomie... a čo vy?

 

Nuž má. Priznávam. Najmä ten prvý. Však birmovanci? Zvlášť vtedy, ak vás pozýva, aby ste prišli na svätú omšu, a pred ňou sa stretli s Ježišom v spovedi... Nie veľmi vám to vonia, veď je to pre vás deň, kedy sú vonku zábavy, kedy si treba užívať...

Podotýkam, že vás chápem a neodsudzujem... Len vám chcem povedať niečo, čo som ani ja pred niekoľkými rokmi nevedela. Veď viete, vyrastala som na tej istej „ulici“ ako vy..., aj keď si myslím, že vy to teraz máte ešte inak náročnejšie ako ja...

Apropó. Žijete vo svete školy. Kde to funguje ako vojna o priemer známok. Nemusíte byť na všetkých hodinách, ale dôležité je mať dobrý priemer, aby ste si nepokazili vysvedčko. Teda výsledok je jasný: Aká snaha, taká pláca....

Lenže s Bohom to tak nie je. A dokonca ani s birmovkou. Birmovka nie je o priemere účasti na stretkách, ani o tom, či má cirkev patent na pokazenie prvých piatkov, alebo nie...

Je o inom. Je o stretnutí s Ježišom. S tým živým, reálnym, ktorý vo vašom živote chce robiť zázraky, teda ak mu to dovolíte. Je o stretnutí so sebou samým, so svojou slabosťou, ale aj s odvahou, kedy môžete objavovať požehnanie, ktoré vám prináša každá svätá spoveď a svätá omša – či tá prvopiatočná alebo nedeľná.... Nuž a tu sa tisíc krát presviedčam, že iba tí menej odvážni, to zabalia a povedia: „že ide o pokazený piatok.“

Ale houby, houby zlatá rybka! Ten tvoj pokazený piatok, je pre teba čas, kedy vidíš iba sám seba, svoje záujmy, svoje cestičky, svoju cestu k šťastiu, ktorá – a to ty dobre vieš – sa raz ocitne v slepej uličke. Vo chvíli, kedy budeš musieť volať k Bohu, alebo budeš na neho nadávať, akoby on mohol za tvoje nešťastie...

A preto nie náhodou, ti Ježiš ponúka tento čas. Čas, ktorý tvoji animátori nazývajú: prípravu na prijatie sviatosti birmovania...

A dávajú ti možnosť, aby si sa rozhodol, či chceš byť skutočne čestný alebo sa chceš na čestného iba hrať... Aby si si vyskúšal, či vieš, urobiť niečo iné, než si si naplánoval, alebo sa staneš buldozérom....  Nech sa páči. Máš na výber....

Ak si skutočne odvážny a statočný a chceš, aby sviatosť birmovania bola pre teba dňom „radosti a veselosti v srdci“, nielen navonok... tak prijmeš pozvanie k prvým piatkom, ktoré bohužiaľ nemôžeš prerušiť...

A ver, že Ježiš chce, každý prvý piatok očistiť tvoje srdce, požehnať ťa a dať ti novú silu... A okrem toho? Dáva ti tieto prisľúbenia:

Každý kto si vykoná deväť prvých piatkov, dostane všetky milosti, ktoré potrebuje – či už ako študent, mladý dospievajúci človek alebo jednoducho ako Božie dieťa. Jednoducho bude pri tebe Ježiš, ktorý ti daruje všetko, čo potrebuješ

V tvojej rodine bude panovať pokoj a budú sa riešiť vzťahy, ktoré často nie sú ideálne

Ak budeš trpieť, Ježiš bude s tebou. Budeš cítiť jeho prítomnosť a dá ti vedieť čo máš robiť.

Ježiš bude pre teba útechou každý deň i v hodine smrti.

Vyleje na teba svoje požehnanie i na všetko čo budeš robiť.

Ak spáchaš nejaký hriech a prídeš za Ježišom, odpustí ti a zahrnie ťa svojim milosrdenstvom. Dá ti novú silu kráčať vpred.

Ak tvoje srdce bude vlažné, ak sa ti bude zdať nezmyselné ďalej sa modliť, či robiť dobro, Ježiš vezme z tvojho života vlažnosť a daruje ti nové svetlo, horlivosť...

Ak budeš mať v tvojom dome obraz jeho Srdca a budeš si ho uctievať, požehná tvoj dom, tvoju rodinu.

Ak si Božské Srdce budú uctievať kňazi, daruje im milosti, aby pohli aj tými, ktorí celý život odmietali Božiu lásku. Veď Ježiš, chce mať všetkých v nebi.

Ježišovi sa páči, ak hovoríme o ňom. O jeho Srdci, a ak pozývame aj ostatných, aby si ho uctievali. Ak to budeme robiť, zapíše naše mená do svojho srdca a nikdy ich odtiaľ nevymaže.

A to najdôležitejšie a najkrajšie prisľúbenie, ktoré je hodné toho aby ste si „dali pokaziť prvé piatky cirkvou“ prichádza teraz:

Ježiš hovorí, že na konci života daruje milosť pokánia tým, ktorí pristúpia k svätému prijímaniu v prvý piatok mesiaca a po deväť ďalších mesiacov. Nezomrú v jeho nemilosti bez prijatia sviatostí. Ježišovo Srdce im bude záštitou a pevným útočiskom v poslednej hodine.

Myslím, že tieto prvé piatky v mesiaci na ktoré je viazané svätá spoveď a účasť na svätej omši, stoja za to... Podmienkou je, že nemôžu byť prerušené... Je len na vás, ako sa k tejto ponuke postavíte....

A verím, že to urobíte zodpovedne a odvážne... Poznám vás a verím, že nie ste takí, ako to hovoria o vás iní...

Birmovanci, držím vám päste, aby každý prvý piatok – ktorý vám kazí cirkev, sa stal časom milostí a požehnania... 

Comments
sign-in-to-add-comment
Sestra Damiána, ja chcem povedať ku tomu moju skúsenosť osobnú s tými piatkami. Nerástol som vo viere a keď som nakoniec prijal Ježiša, tak plno ľudí ma miatlo s tým prvým piatkom a nechápali ho dobre. Vysvetľovali mi, že na spoveď mám chodiť len v prvý piatok mesiaca ako oni chodia raz do mesiaca, lebo to tak povedal Pán Ježiš a musím ísť teda v ten prvý piatok. Keď som niektorým povedal, že chodím inokedy a aj viac razy na spoveď do mesiaca, tak doslova sa nasli aj ludia, co mi povedali, ze ci to sa spoveda aj inokedy nez v ten prvy piatok. No ja som uz nechápal a to bolo z mojej strany uplne prekvapenie, ze tuto otazku mysleli vážne. Boli doslova až tak v tomto zakorenený, že mi povedali, že si vymýšľam, keď idem na spoveď inokedy. Zas nevidím dôvod, aby človek, ktorý je v milosti, šiel naschvál v prvý piatok na spoveď, aby mal tú spoveď v prvý piatok. To sa nestačí zúčastniť sv. omše? Ak by som šiel prvý štvrtok, tak by to bolo horšie? Niektorí sa v tomto doslova zaryli že prvý piatok má byť spoveď a sv. omša. Potom kostoly sú v prvý piatok vždy preplnené ľuďmi na spoveď. Ako vravím, ja som o tomto zvyku ani dlho nevedel a nemal som to takto a ani nemam zaužívané. Na spoveď idem ak cítim, že je to potrebné už ísť. Eucharistie sa zúčastňujem každý deň. Tak mi to objasnite ako to je, či na tento prísľub musí sa ísť prvý piatok na spoveď nech je to akokolvek, alebo ak je človek vyspovedaný už, aby sa len zúčastnil na sv. omši. Jeden kňaz mi povedal, že čo zažil na spovedi, keď sa mu stalo, že človek povedal, nemám sa z čoho spovedať, ja som si len prišiel splniť povinnosť, aby som mal pristúpenie k spovedi v prvý piatok. Plno ľudí to podľa mňa zle chápe. Toto sú doslova zážitky moje osobné vlastné, čo som zažil z rozhovorov.
Posted on 11/5/11 4:14 PM.
birmovanci, ktorí nevidia zmysel vo viere a kostole, čítajú blogy na mojakomunita.sk?
Posted on 11/5/11 4:16 PM.
Pokojný podvečer Miro. "Prvopiatočná spoveď" ako to voláme nemusí byť vykonaná v prvý piatok... Eucharistiu môžeme prijať, keď nemáme na duši ťažký hriech... a to znamená, že ak ho nemáme v prvý piatok, môžeme ísť na prijímanie počas svätej omše aj bez toho, že by sme boli na spovedi. Je iné, ak človek žije s Pánom každý deň /prijíma ho v Eucharistii/ a je iné ak sa mu stane aj to, že nejde na svätú omšu v nedeľu... Pre birmovancov, teda aspoň v našej farnosti je vždy k dispozícii kňaz v piatok pred svätou omšou... preto som písala o "prvopiatočnej spovedi." Boh nech ti žehná.
Posted on 11/5/11 4:22 PM in reply to Miroslav Čonka.
Peťo, my máme tajnú stránku na FB a tam si dávame odkazy emoticon)) A sú taká banda, že myslím, že aj keď nečítajú, tak podaktoré "čečetule" z tej skupiny im povedia, že som písala o nich emoticon... verím v silu ich zvedavosti... a mimochodom o tom, čo si napíšeme, to si aj prediskutujeme na stretkách emoticon
Posted on 11/5/11 4:24 PM in reply to Peter Rusyniak.
Ďakujem za objasnenie problematiky. Veľa takých bežných vecí mi chýba, čo ľudia berú ako samozrejmosť, tí čo rástli a boli vychovávaní odmalička vo viere, alebo navštevovali aj doslova cirkevnú školu. Osobne mi to veľmi chýba teraz, lebo veľa toho nepoznám. Môžem si študovať Písmo, môžem študovať katechizmus alebo čítať apoštolské listy a encykliky pápežov, či poznámky svätcov, ale taká bežná ľudová zbožnosť čo je medzi ľuďmi mi dosť chýba. A mám pocit, že žijem niečo úplne iné ako oni. A to ma posúva dosť na okraj emoticon(( Čo človek zameškal, už neskôr nikdy nedobehne. Birmovanci by si mali toho vážiť. Počítam, že majú väčšina od 15 do 17 rokov. Pre mňa to bol veľký okamih v živote a veľmi som sa tešil. Ale stratený čas mi už nikto nevráti a to ma trápi. Ale niekedy som rád, že aspoň vieru prežívam tak jednoducho a nepoznám niečo a to ma robí slobodnejším ako keby pre Ježiša.
Posted on 11/5/11 5:25 PM in reply to Damiána Bagínová.
Miro, nezaoberaj sa tým čo bolo. Odovzdaj minulosť Ježišovi. Nech ťa zaujíma to, čo môžeš urobiť, nie to, čo sa už nedá. Povedal mi to minule jeden človek, a povzbudilo ma to. Tak možno aj teba. A na druhej strane, ľudia, ktorí sú od malička vychovávaní vo viere, si tak zvykli na niektoré veci, že je to doslova zvyk a nie živý vzťah k Bohu. GBY+
Posted on 11/5/11 10:06 PM in reply to Miroslav Čonka.
Nuž Janka presne toto som chcel tým vyjadriť, že niekedy som rád, že niečo nepoznám, lebo vidím, ako pre mnohých sa niečo stalo pustým zvykom. Tie veci by sa možno dali dobehnúť, ale pre mňa ako dospelého muža už, by to bol humbuk, lebo sú na mňa kladené už inšie požiadavky ako na deti. Preto to už nedobehnem a v tomto mi je to ľúto, nie, že by som sa na to zameriaval. Zameriavam sa na to, čo je naozaj dôležité. To, že ti niečoho niekedy príde ľúto, to nie je o tom, že sa to snažíš napraviť. Je to proste pocit, ktorý príde a ktorý jednoducho beriem tak ako je. Pocity jednoducho prídu a aj odídu. Ten piatok, čo písala sestra Damiána, je vážne minimum a mnoho mladých to nevie dať Pánovi, čo je smutné. Ten kto sa snaží už žiť tú vieru a vzťah s Bohom sa nepozastavuje nad takýmito vecami, ale skôr nad tým, koľko toho ešte Pánovi nedal, lebo sa bojí a akú má stále malú lásku, pretože sa bojí. Článok je ozaj super vo svojej jednoduchosti a v jasnom vyjadrení. To až sestre závidím. Vie dobre písať, a vyjadrovať. Mne to ide kostrbato. Jeden kňaz vždy na svojej kázni zvykne zdôrazniť, že Pán Ježiš je náš priateľ. Ten najlepší a najdôvernejší. Priateľ ktorý nás pozná dokonale, priateľ, ktorý nás tak miluje, že si toho veľmi veľa vytrpel a nakoniec aj umrel pre nás. Nuž keď sa zamyslí každý mladý nad tým, keby jeho najlepší priateľ zomrel, čo je strašná vec a nikto si to nechce predstaviť ani, určite by sa nešiel zabávať. O tom to je celé. O tom osobnom vzťahu s Ježišom. Potom by nikto sa už nevyjadril, že to kazí piatok. Ku tej birmovke ma proste este napadol taký starý vtip o tom ako sa bavia dvaja kňazi a jeden má problém s holubmi na fare a nevie ich vyhnať. Druhý mu vraví: Vieš čo, skús ich pobirmovať. Všetci moji mladí, ktorí boli už pobirmovaní sa mi viac v kostole neukázali.
Posted on 11/6/11 12:03 AM in reply to Janka Novajovská.
súhlasím a vtip iba emoticon
Posted on 11/6/11 1:22 PM in reply to Miroslav Čonka.