« Back

Príhovory Ivetky Korčákovej, vizionárky z Litmanovej - 1. časť

Príhovory Ivetky Korčákovej, vizionárky z Litmanovej  - 1. časť

 

Viete, dlho som sa modlila za toto stretnutie, pretože som vedela, že sem prídu iba tí ľudia, ktorých privedie Panna Mária. Nikto iný. Ten hlavný dôvod, prečo som tu, nieje, že vám niečo poviem. Neprišla som sem preto, aby som niečo rozprávala. Je dôležité, aby sme mohli spolu zažiť, že Panna Mária je naša MAMA. Nič iné nie je dôležité. A preto Ťa teraz prosíme, Panna Mária, odhaľ nám PRAVDU a prebuď nás z našej ľahostajnosti..! Takže jediný dôvod prečo som teraz tu je, aby sme sa spolu modlili. Aby naša modlitba bola v našom živote úprimná, pretože BOH nepotrebuje naše slová, ON potrebuje tvoje srdce.

Vybrala som jedno posolstvo, ktoré teraz prečítam. A budeme nad ním rozmýšľať. Celkom osobne. Teraz nie je dôležité zjavenie samotné, dôležité je, čo BOH znamená pre môj život.

To posolstvo je veľmi krásne. A veľmi jednoduché. Pretože je také jednoduché, je zároveň aj veľmi hlboké. Pretože jediná naša záchrana je prestať byť komplikovaný. Dňa 8. Novembra 1992 Panna Mária povedala (skús to veľmi dobre počúvať, pretože to povedala pre teba): „Prosím, modli sa! Ani nevieš, ako veľmi ti to pomôže. Máš tak málo času! Môj drahý, staň sa dieťaťom. Lebo iba dieťa bude vedieť, čo je modlitba!"

Viete, vnútorne som cítila, že musím hovoriť o časoch. Celkom v PRA VDE. A všetci tí, ktorí sú z PRA VDY, tomu porozumejú. Nieje potrebné, aby sem prišli davy. Je potrebných desať ľudí, ktorí sa tu skutočne obrátia. Počet nikdy nie je dôležitý. Do Litmanovej prichádzali tisíce ľudí. Prečo Panna Mária potom odišla? Prečo? Tisíce ľudí počúvali Jej posolstvá. Aspoň sa tak tvárili, že počúvajú. Prečo potom Povedala, že odchádza preto, že Ju nepočúvajú? Ja som si povedala, že prídem sem a budem hovoriť tak, ako by som posledný krát hovorila o týchto veciach. Akoby som posledný krát v živote hovorila o Panne Márii. Pretože potom do všetkého, čo poviem, vložím celé svoje srdce. Preto vás prosím, skúste počúvať tak, ako keby to bolo posledné, čo počujete, Pretože nikto z nás nemôže vedieť, či to tak skutočne bude...