|
Miloval vás niekedy niekto takou láskou, že ste mali pocit, že sa vám nemôže stať nič zlé? Radi počúvame príbehy o statočnom rytierovi, ktorý vyslobodí princeznú, aby s ňou žil šťastne až do smrti. Poteší nás aj pohľad na mladých novomanželov, zaľúbených až tak, že nevnímajú ani svet okolo seba.
Všetko je to nádherné, všetko to skvelo znie, no rozprávky zostanú vždy len rozprávkami a všetky manželstvá sa z času na čas ocitnú v kríze. Nikto z nás nie je dokonalý a svoje chyby a nedostatky si prenášame aj do svojich vzťahov. Jediný, kto nemá chybu a zosobňuje dokonalosť samu, je náš Boh. On je tým neohrozeným a udatným rytierom, ktorý nás zachraňuje. On je tým dokonalým milovníkom našej duše. Akokoľvek zidealizovane to znie, Boh nás skutočne miluje takých, akí sme, vášnivo a bezpodmienečne. Jeho láska je taká mocná, že zaháňa všetok strach, upokojuje všetky obavy a uzdravuje všetky zranenia. Toto je vlastne podstatou aj dnešného evanjeliového príbehu o búrke na mori.
Čudujeme sa, ako mohol Ježiš pokojne spať, keď loďkou zmietali vietor a vlny? Samozrejme, že mohol, pretože vedel, že čokoľvek sa stane, jeho Otec ho nadovšetko miluje a nikdy ho neopustí. Ale apoštoli sa o svoje životy strachovali, pretože ešte len mali poriadne spoznať, ako veľmi ich Boh miluje a stará sa o nich. Ježiš sa ich opýtal: "Čo sa bojíte, vy maloverní?" (Mt 8, 26) nie preto, že by sa na nich hneval, ale preto, lebo im chcel ukázať diametrálny rozdiel medzi svojou a ich reakciou. Že to bola záležitosť viery, nie bláznovstvo, že to bola bezhraničná dôvera, a nie opovážlivé pokúšanie Boha.
Boh nado všetku pochybnosť chce, aby sme tak ako Ježiš naplno prežívali jeho lásku. Vie, že to nepôjde hneď a automaticky, preto nám denne poskytuje malé i veľké príležitosti, aby sme sa mohli naňho vo všetkom spoľahnúť. Vie aj to, že o čo viac pokročíme vo viere, o to väčšmi mu budeme aj dôverovať. A čím väčšmi mu budeme dôverovať, tým hlbší pokoj prežijeme a o to viac nadchneme aj tých, ktorí ešte neobjavili poklad, ktorým je Otcova láska.
|
