|
Ovce možno nie sú najinteligentnejšie Božie stvorenia, no pokiaľ ide o duchovný život, máme s nimi spoločné niektoré povahové črty. Podobne ako my aj ony vedia, že ich zaopatrenie a bezpečnosť závisia od pastiera. Ako my tak aj ony sa dokážu naučiť rozoznávať hlas svojho pána a nasledovať ho. A opäť podobne ako my aj ony sa zvyknú zatúlať od svojho pána a dostať sa do ťažkostí. Vedia, čo je pre ne dobré, bývajú však nepozorné a majú sklon robiť nesprávne veci.
Ježiš prirovnáva zástupy ľudí, ktoré za ním išli, k obilnému poľu pripravenému na žatvu. Ako sa hospodár teší zo zozbieranej dozretej úrody, tak je aj Ježiš rád, keď môže zhromažďovať svoj ľud. "Ale robotníkov je málo" (Mt 9, 37). Preto Ježiš rozposiela Dvanástich ako svojich poslov. A preto posiela aj nás.
Možno cítime, že nás toto povolanie presahuje, obzvlášť keď vezmeme do úvahy veľké množstvo ľudí vzdialených od Pána - všetky tie zatúlané ovce! Alebo nás možno znechucuje, že sme sa v minulosti už o niečo pokúsili, no veľmi sme neuspeli.
Nedovoľte, aby vás podobné myšlienky obmedzovali! To povolanie, tá výzva bude pre nás vždy väčšia ako to, čo dokážeme. Nezáleží však všetko len na nás. Zapamätaj si: Ježiš sa dotýka sŕdc i myslí. On je ten, kto k sebe priťahuje ľudí. Naším poslaním je len pomôcť mu zhromaždiť ich.
Čo to znamená v praxi? Jednou z najdôležitejších vecí, ktorú môžeme urobiť, je počúvať. Počúvať ľudí, ktorí rozprávajú, ako sa im vodí. Počúvať o ich radostiach a nádejach, o ich obavách a sklamaniach. Počúvať, aby ste možno zachytili znaky Božieho konania v ich živote a aby ste postrehli, že túžia po niečom väčšom než im môže dať tento svet. Takéto jednoduché počúvanie má veľkú moc. Otvára totiž srdce človeka, ktorého počúvate, aj to vaše na podnety Ducha Svätého.
Nerobte si prílišné starosti z vlastných nedostatkov a chýb. Ježiš už tú ťažkú prácu za nás urobil. My máme už len počúvať a potom odpovedať.
|
