|
Ježiš určite vyvolal u svojich poslucháčov rozruch, keď im povedal, že je chlieb života. Mnohí z nich začali šomrať a reptať proti nemu: Ako na to Ježiš prišiel? Ako si dovoľuje rozprávať takéto čudné veci?
Ježišovou reakciou bolo, že ich varoval pred takýmto šomraním. Svätý Pavol zopakoval jeho slová, keď napísal Filipanom: "Všetko robte bez šomrania a pochybovania, aby ste boli bezúhonní a úprimní... uprostred zvrhlého a skazeného pokolenia; medzi ktorým svietite ako svetlá na svete" (Flp 2, 14). Ježiš chcel, aby jeho učeníci žiarili ako svetlá, a vedel, že šomranie by len zahmlilo svetlo, ktoré vložil do ich sŕdc.
Stará múdrosť hovorí: "Ak nemôžeš o niekom povedať niečo pekné, nehovor radšej nič." Je to múdra rada, ale má svoje obmedzenia. Keď sa sýtime chlebom života, zistíme, že dokážeme brať s nadhľadom aj túto dobre mienenú radu. Namiesto toho, aby sme v pesimistickom prostredí mlčali, môžeme sa stať poslami zmeny. Môžeme hovoriť slová láskavé, vyjadriť spolucítenie a nádej. Alebo môžeme ponúknuť inú perspektívu, ktorá ukáže, že Boh všetko riadi a že situácia nie je taká beznádejná, ako by sme si mohli myslieť. Alebo dokonca bez toho, aby sme povedali čo len slovo, môžeme okolo seba šíriť dôveru a istotu, ktoré ovplyvnia ľudí okolo nás.
Dnes pôjdeme prijať chlieb života, ten istý chlieb, ktorý spôsobil, že toľkí ľudia šomrali a odvrátili sa od Pána (Jn 6, 66). Dovoľme, aby nás tento nádherný dar povzniesol nad malicherné cesty tohto sveta. Rozhodnime sa stať sa Ježišovým svetlom. Slovami, ktoré hovoríme, - ale aj tými, ktoré sa rozhodneme nepovedať -, môžeme skutočne nasmerovať ľudí na Pána!
|
