|
"Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš?" (Lk 6, 42)
Prečo je pre nás ľahšie poukázať na nedostatky iných namiesto toho, aby sme sa zaoberali svojimi vlastnými slabosťami? Na ceste do práce sú nepozorní a neohľaduplní vždy tí ostatní vodiči. Decká, ktoré vyvádzajú na verejnosti, musia mať zlých rodičov. Ľudia, ktorí nikdy nepracovali ako dobrovoľníci, sú sebeckí. A čo je to za matku, ktorá poslala svoje dieťa do školy bez jedla na desiatu? Veľmi jednoducho môžeme prechádzať deň za dňom chrliac prúd neustáleho kritizovania a hľadania chýb u iných. Prečo je to tak?
Možno odpoveď tkvie v našej neschopnosti vidieť brvno vo vlastnom oku. Ale lepšie ako vybrať sa na hon-na-brvno je dovoliť Bohu, aby nám ukázal, ako sa na nás pozerá on. Koniec koncov, v jeho očiach nie sú nijaké smietky ani brvná! To znamená, že nás môže naučiť veľa o tom, ako sa pozerať na seba - a na iných.
Tak ako sa na nás pozerá Boh? Začneme tým, že nás miluje osobne, bezpodmienečne a neochvejne (Jer 1, 5). Vryl si nás do svojich dlaní (Iz 49, 16). Naše hriechy zotiera ako oblak (Iz 44, 22). Pristupuje k nám so súcitom a starostlivosťou, nie s chladným vyratúvaním našich priestupkov a chýb. Teší sa s nami z našich úspechov a smúti nad našimi pádmi. A čo je najlepšie, nikdy nás neopustí (Oz 11, 9).
Veríš v to? Dôveruj mu. Vykroč a dovoľ mu, aby ti ukázal brvno v tvojom oku. Neodsúdi ťa. Nebude ťa mať o nič menej rád. Nezmení svoje plány s tebou. Samozrejme, to, čo sa dozvieš, ťa môže zraniť, ale to neprekáža. Ako skúsený chirurg vie, ako odstrániť brvno s najmenšou možnou bolesťou. Chce ti pomôcť, aby si mohol vnímať ľudí okolo seba jasnejšie - vo svetle jeho lásky a milosrdenstva.
|
