|
Skutočnosť, že Ježiš odpustil žene, ktorá prišla do farizejovho domu, stojí za povšimnutie. Nielen preto, že Ježiš odpúšťa hriechy - ale preto, že táto žena vôbec neprosila o odpustenie! Nepovedala ani slovo: naopak, plakala pri Ježišových nohách, bozkávala ich a pomazala ich olejom. Ale Ježiš si všimol, čo robí, a povedal farizejom, že sa jej odpúšťajú hriechy (Lk 7, 47). Skôr, ako nahlas povedal slová ospravedlnenia, boli jej hriechy zmyté. Bola nejakým zvláštnym prípadom?
Určite, táto žena prejavila navonok veľa citov. Zrejme nikdy predtým Ježiša nevidela, napriek tomu vtrhla do cudzieho domu a kľakla si k Ježišovým nohám. Ale Ježiš s ňou nejako zvláštne nezaobchádzal. Skôr sa správal ako otec z podobenstva o márnotratnom synovi. Vidiac, ako sa jeho syn vracia domov, bežal otec k nemu, keď "bol ešte ďaleko" (Lk 15, 20) a privítal ho. Ježiš vediac, čo je v jej srdci, odpustil jej skôr, ako mala možnosť otvoriť ústa. Nepotreboval slová!
Keď pristupujeme k sviatosti pokánia, je veľkou úľavou vedieť, že Ježiš sa k nám správa rovnako. Určite musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby sme vyznali svoje hriechy jasne a úprimne. Ale Ježiš sa nepozerá na zhovorčivosť; chce úprimnosť. Vie, že je to nám ľúto, aj keď neprežívame nijaké emócie a je nám ťažko rozprávať. Nikdy nezabudne otvoriť svoju náruč ešte skôr, ako skončí svätá spoveď.
Možno sa budeš chcieť pomodliť nad touto staťou pred najbližšou svätou spoveďou. Uvažuj nad tým, že ako sa stretla s Pánom táto žena, tak isto sa s ním stretneš aj ty. Predtým niesla bremeno hriechu a viny. Ale potom sa z nej stal úplne iný človek. Ježiš jej nielen odpustil, ale naplnil ju aj milosťou a silou, ktorú potrebovala na to, aby žila ako jeho učeníčka. A pre nás nechce urobiť o nič menej. Krv, ktorú vylial na kríži, ťa skutočne môže oslobodiť od hriechu. Moc jeho zmŕtvychvstania môže zmeniť tvoj život!
|
