|
Jedného večera idete autom po známej ceste a šoférujete podľa nového GPS. Odrazu vás prístroj navádza, aby ste odbočili na neznámu vedľajšiu cestu. Vy však stopercentne viete, že by ste mali zostať na ceste, po ktorej idete teraz. Uveríte však GPS a zabočíte. Už o pár sekúnd je vám jasné, že ste urobili chybu, vďaka ktorej budete riadne meškať. To máte za to, že počúvate stroj!
Podobný problém mávame aj my s tým, ako počúvame Boha. Keď Ježiš hovorí o "tých, ktorí počúvajú Božie slovo a uskutočňujú ho" (Lk 8, 21), nehovorí o zaslepenom podrobení sa mu. Nie sme stroje naprogramované poslúchať Božie prikázania "podľa zákona". Z takejto poslušnosti môžeme mať akurát klamný pocit trpkosti. Možno robíme vždy tie správne veci, no stále nie sme šťastní. Ježiš však hovorí o inej poslušnosti; o takej, do ktorej je zaangažovaný náš rozum, srdce, naša ochota aj sila vôle.
Takto začneme poslúchať vtedy, keď sa naučíme počúvať Boží hlas vo svojom srdci. Ide o poslušnosť flexibilnú a osobnú, nie o fanatické lipnutie na každom detaile zákona. Spomeň si, napríklad, ako Ježiš povedal žene prichytenej pri cudzoložstve, že sa jej odpúšťajú hriechy. Alebo ako uzdravil človeka v sobotu. V obidvoch prípadoch síce "technicky" porušil Mojžišov zákon, ale namiesto ľpenia na každom písmenku zákona ukázal nový postoj, ktorý neskôr nazval novým prikázaním: "milovať sa navzájom" (Jn 13, 34).
Dnes sa ti možno naskytne príležitosť uplatniť zákon lásky. Možno sa s niekým budeš chcieť prieť o nejakom probléme - no Duch Svätý ti vnukne, aby si zostal ticho a len tam jednoducho bol. Aj ty by si možno chcel ignorovať niekoho, koho všetci okolo teba odmietajú; vieš však, že správne by bolo osloviť toho človeka. Možno sa ti podobné nápady zdajú ťažké na uskutočnenie, no stoja za námahu. Lebo vždy, keď počúvaš Ježiša, si čoraz väčšmi ako on.
|
