"Kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?" - 30. 1. 2016

Niekedy si kladieme otázku: Čo z toho, ak na mojej lodi života je Ježiš, v ktorého verím, že je so mnou, keď on "spí", a ja mám pocit, že sa tá loď potápa?! Aj sa tak niekedy deje. A teraz v tomto príbehu Ježiš vstane, utíši more, ale otočí sa k učeníkom a opýta sa ich: "Ešte stále nemáte vieru?" Čo je potom tá viera? Veď loď sa topí, Ježiš nekoná, a ja sa cítim zúfalý aj napriek tomu, že na tej mojej lodi je Ježiš.

Aha - cítim sa zúfalý... Tu je problém. Prečo sa tak cítim? Pretože skúšam všetko, čo mi napadne, aby som nebezpečenstvo odstránil, ale nedarí sa mi. Až v poslednej chvíli sa obrátim na Ježiša. Ale nepoprosím ho o pomoc, ale tvrdo, nemilosrdne mu vytknem, že nedbá o moje potreby.

Takto konáme, brat, sestra! Ak ide niečo vážne v našom živote, snažíme sa tomu zabrániť, všetko do toho vkladáme... Ale sú situácie, ktoré my, ľudia, nezvládneme. Potrebujeme Božiu pomoc. No napriek tomu až do poslednej chvíle bojujeme sami. Ježiša máme na lodi života, chodíme do kostola, čítame Písmo, modlíme sa, a napriek tomu sa nič nedeje. Prečo? Pretože konáme sami! Nebudíme Ježiša, ale sami sa chceme popasovať.

Preto - urobme jednu vec tak, ako urobili učeníci: Zobuďme Ježiša. Ale narozdiel od nich nevytýkajme mu, v akej situácii sme. Naopak - vysvetlime mu, že sme slabí a niektoré veci nám s rúk akosi unikajú. Namiesto výčitiek mu povedzme: