Prečo by sme sa mali postiť? Skutočne nám Ježiša, nášho ženícha, vzali? Nie je prítomný v Najsvätejšej oltárnej sviatosti? Nie je v našom srdci? Nemali by sme byť teraz celý čas šťastní, pretože nás Ježiš spasil?

Áno aj nie. Ježiš je skutočne s nami. A naozaj sme vykúpení. Avšak ako napísal Pavol, ešte stále vidíme akoby "v zrkadle, hmlisto" (1 Kor 13, 12). Ježiš je s nami, no zároveň ešte vždy je pre nás ťažké vnímať jeho prítomnosť a počúvať jeho hlas. Hluk sveta, túžby našej hriešnej prirodzenosti, ako aj obmedzenia našej ľudskej viery zmenšujú naše očakávania.

A práve tu nastupuje pôst. Nepostíme sa preto, lebo sme hriešni. Postíme sa preto, lebo chceme vidieť Ježiša. Postíme sa, aby sme dokázali obrátiť svoju pozornosť od seba a nášho pohodlia na Jediného, ktorý dokáže naplniť všetky naše túžby a nádeje. Vždy, keď sa zaprieme - či už si odriekneme nejaké obľúbené jedlo, čas pred televíziou alebo pol hodinky spánku -, pripomíname si, že je tu niečo dôležitejšie pre náš život, ako naše pohodlie. Pripomíname si, že pohľad tohto sveta na šťastie, spokojnosť a uspokojenie nemusí byť ten najsprávnejší.

Keď sa postíme, celým srdcom hľadáme Ježiša (Jer 29, 13). Pokúšame sa urobiť všetko pre to, aby sme zvíťazili nad pokušeniami tohto sveta a túžbami svojho tela. Ježiš nás žiada, aby sme nevyzerali skľúčení, keď sa postíme, a to pre to, lebo postiť by sme sa mali s dychtivým očakávaním, nie smutní a skľúčení. Hľadáme milovníka svojej duše. Čakáme na Ženícha, ktorého láska k nám nepozná hraníc. S nádejou a dôverou prijmime Ježišovo pozvanie: "Hor’ sa, priateľka moja, holubica moja, krásava moja, poď!" (Pies 2, 10).

Pane Ježišu, verím, že si so mnou. Avšak môj pohľad je zahmlený toľkými rôznymi záujmami, snami a túžbami. Nech mi tvoj Duch pomôže upriamiť si srdce na teba, aby som ťa našiel. Pane, chcem byť naplnený tvojou láskou.