|
Ako nás upokojí a poteší poznanie, že týmto životom nekráčame sami! Bez ohľadu na to, ako osamelo či slabo sa cítime, Ježiš je skutočne neustále s nami a nikdy nás neopustí. Skrze Ježiša, ktorý je "vinič", nepochybne dostaneme všetko, čím sa potrebujeme nasýtiť a čo nás vzpruží. V rukách Otca, ktorý je "vinohradník", sa všetky okolnosti nášho života, či už príjemné alebo náročné, stanú nástrojmi, ktorými nás prerezáva, očisťuje a formuje na svoj obraz.
Príkladom účinku, aký môže mať zotrvávanie v Kristovi, je prvotná Cirkev, ako ju svätý Lukáš opisuje v dnešnom prvom čítaní. Odkiaľ získal Pavol odvahu nielen vzdať sa prenasledovania Cirkvi, ale stať sa aj jedným z jej popredných apoštolov? Jeho osobné stretnutie s Ježišom na ceste do Damasku ho síce radikálne zmenilo, no ešte stále na ňom ľpela pýcha, predsudky a strach, ktoré musel Boh postupne odstrániť, aby mohol Pavol čoraz účinnejšie pôsobiť. Proces jeho očisťovania bol s najväčšou pravdepodobnosťou náročný, no podstúpil ho, pretože poklad dôverného zjednotenia sa s Kristom bol preňho nesmierne vzácny.
Predstav si, čo prežívali učeníci v Jeruzaleme, keď sa k nim Pavol pokúsil pripojiť. Ako prekonali strach a nedôveru voči človeku, ktorý ich svojho času prenasledoval? Opäť sa nechali viesť a sprevádzať svojím Pánom, ktorý ich podľa potreby aj prerezával a prečisťoval. Nebolo to samozrejme jednoduché, no napokon uverili Bohu, ktorý vracia život aj mŕtvym, a riskli to.
Boh sa o nás oddane stará, rovnako, ako aj o prvých veriacich. Ak sa úprimne usilujeme byť s ním spojení, aj nás prereže a prečistí. Nebude to vždy radostné, no prinesie to ovocie! Náš život už nebude nikdy taký ako predtým, už bude len lepší, lepší a lepší.
|