« Back

Z dnešného evanjelia

"Poď za mnou" - 27. 6. 2016

 Títo dvaja ľudia reprezentujú dva rôzne postoje voči povolaniu, a zároveň voči každodenným záležitostiam života.
      Jeden hovorí: Pôjdem za tebou všade. Je to prejav nepremysleného unesenia. Tento človek nielen vypočul prekvapujúce Kristove príhovory, ale bol aj svedkom udivujúcich zázrakov. Možno si preto predstavoval, že mu bude dané stráviť celý ďalší život v atmosfére nadšenia a nevšednosti. Ostatne, sú nábožní ľudia, ktorí sa výborne cítia len v takejto zvláštnej atmosfére (púte, putovanie obrazu alebo sochy), ale zle znášajú tzv. prózu života. Pán Ježiš teda otvára oči tomuto nadšencovi na túto prózu svojej každodennej existencie: Syn človeka nemá kde hlavu skloniť. Dáva nám všetkým na vedomie, že idea, ktorú hlása, žiada od nás sebazaprenie, ba dokonca hrdinstvo, a to nie hrdinstvo v neobyčajných, ukážkových situáciách - ale pri všednej, každodennej namáhavej práci či utrpení.
      Nakoľko v tom prvom prípade možno vidieť túžbu utiecť od každodennosti - tak druhý človek ukazuje prílišné naviazanie na tú každodennosť, ktorá je príčinou váhania nasledovať výzvu: Pane, dovoľ mi najprv odísť a pochovať si otca. A teda: samozrejme, pôjdem za tebou, ale... Práve to „ale“: prv, než pôjdem za tebou - musím ešte vybaviť to i ono. Pán Ježiš mu vysvetľuje, že ak sa cíti skutočne povolaný pre službu veľkým ideálom Evanjelia - tak rôzne každodenné záležitosti sa zaobídu bez jeho prítomnosti. To pochovávanie mŕtvych možno tiež chápať ako pripútanie k tomu všetkému, čo človek doteraz považoval za neodkladné - a čo sa neraz obíde bez nás a my bez toho, ak nás Kristus povoláva k dokonalejšiemu životu. Ostatne, celé umenie žiť to je schopnosť rozlišovať medzi tým, čo je skutočne dôležité - a tým, čo je nepodstatné.

By Jana Sakalová
27/06/16 22:17
151 Views, 0 Comments
Average (0 Votes)
The average rating is 0.0 stars out of 5.

newest-from-author

Comments
sign-in-to-add-comment