« Back

Z dnešného evanjelia

"Týru, Sidonu a Sodome bude v deň súdu ľahšie ako vám" - 12. 7. 2016

Keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky,... dávno by boli robili pokánie. Ľudia neraz vzdychajú: keby som mal podmienky, keby som mal zdravie, keby som mal čas - tak by som urobil bohviečo. A nariekajú: nemal som žiadne šance, aby som dosiahol to alebo tamto, neboli mi dané šance; prosia kohosi: daj mi aspoň šancu. A vo všeobecnosti vinu za svoje životné neúspechy zvaľujú na nedostatok šancí, čiže nedostatok možností, nedostatok príležitostí, nedostatok konjunktúry atď.
      Povedzme si jasne: ak Pán Boh skutočne povoláva človeka pre nejaký smer, pre plnenie určitých úloh - vždy mu dá pre to možnosti. Ak niekto môže s rukou na srdci povedať, že tieto možnosti nemá - tak to jednoducho znamená, že ho Boh pre tie úlohy nevolá. Samozrejme, pri citlivom srdci a pozornom pohľade vidíme okolo seba veľa úloh, ktoré treba vykonať - ale to neznamená, že všetky sú určené pre nás.
      Ale na ceste svojho povolania každý dostáva všetky šance; nešťastie je v tom, že nie každý ich náležite využíva. Pán Ježiš ostro odsudzuje tie mestá, ktoré premárnili svoju šancu. Tou šancou bola jeho prítomnosť v Betsaide a Kafarnaume, ktorým bolo dané počuť Kristovu náuku a vidieť zázraky, ktoré sa tam stali. To bola šanca pre prijatie Evanjelia a obrátenie. Žiaľ, osobné stretnutie s Kristom, jeho dosť dlhý pobyt tam a neobyčajné udalosti - sa stali pre tamojších ľudí premárnenou šancou.
      Využívame náležite tú šancu, akou je Kristova prítomnosť uprostred nás: jeho prítomnosť skrze vieru v našich srdciach, jeho zázračné konanie prostredníctvom sviatostných znakov...? Vidíme a doceňujeme tie nespočetné, priam zázračné dôkazy Božej milosti, milosrdenstva a starostlivosti o nás? Využívame ich vedome a spolupracujeme s nimi? Dávame takto šancu Pánu Bohu?