"Kto ostáva vo mne a ja v ňom, prináša veľa ovocia" - 23. 7. 2016

Vinič a ratolesti sú časťami jedinej rastliny. Prúdi v nich tá istá miazga a produkujú to isté ovocie. V Starom zákone je vinica symbolom Vyvoleného ľudu, Ľudu zmluvy. Ježiš však vo svojich metaforách často používa jeden vinný ker, ako symbol svojej prítomnosti. Nahrádza vinicu vinným kerom, prechádza tak z kolektívneho chápania k obrazu jednotlivca. Tento prechod v kresťanskom chápaní je veľmi dôležitý: je obrazom toho, že v ňom, v Synovi sa stávame Božími synmi, pravý Boží ľud, ktorý prináša ovocie Zmluvy. A tak jediná zmluva medzi Otcom a Synom objíma celé stvorenie.

Na prvý pohľad sa zdá táto metafora príliš teologická a komplikovaná, ale je to skutočnosť, ktorú neustále môžeme prežívať v svojom živote. Totiž, celý život človeka vychádza od Boha a smeruje k nemu. Je to obraz, ktorý neustále oživovali osobnosti kresťanskej Európy ako František z Assisi, Solúnsky bratia Cyril a Metod, Brigita Švédska i novodobá Edita Stein - tých, ktorých nazývame Patrónmi Európy. Pred Bohom stojíme ako jediné spoločenstvo, zakorení v Pánovej vinici skrze Krista.

Každý z nás však je pozvaný si prejsť svoju Svätú púť, ktorá mu otvorí zrak, aby videl veci, ktoré sú ľudským očiam neviditeľné. Tých príležitosti je mnoho. Svätá Brigita Švédska, ktorá potom čo absolvovala púť do Compostely a stráca svojho manžela (jedno aj druhé sa stali jej životnou púťou, kde objavuje Krista) pozýva Európu oživiť dva dôležité aspekty: ženskú úlohu vo vnútri Cirkvi (i v Európe) a priestor dôležitosti kontemplácie. Nejde o prevrátenie všetkého na ruby, ako sa snažia feministické a iné hnutia. Ale ide o realizáciu vlastného poslania v priestore, v ktorom žijem.