« Back

Z dnešného evanjelia

"Nebráňte deťom prichádzať ku mne, lebo takým patrí nebeské kráľovstvo" - 13. 8. 2016

 Takým patrí nebeské kráľovstvo - hovorí Pán Ježiš o všetkých, a teda aj o dospelých a starých ľuďoch, ktorí vo svojom srdcu zachovávajú určité znaky detského veku. Aké znaky?
      Trebárs úprimnosť. Dieťa (v zásade) je také úprimné, ako úprimná je celá príroda, kde každá bytosť je jednoducho sebou. Dieťa nepredstiera, že je niekým iným, než je. Ale človek, ktorý stratil úprimnosť dieťaťa, sa snaží o úspechy, o moc a slávu - ale nie, aby naplno realizoval seba, ale aby sa stal niekým známym, ceneným, vplyvným, robil dojem; prestáva byť sebou, pretože si vybral okázalý život (hoci by sa mal ukazovať len pred sebou samým!)
      Každý človek má iskru výnimočnosti, ktorú mu vdýchol Boh, vďaka ktorej môže byť originálnym, čiže jednoducho sebou. Žiaľ, akási obava pred vyobcovaním či výsmechom káže mu prispôsobovať sa vládnucim šablónam a vo všetkom nasledovať iných: v oblečení, v spôsobe bytia, v reči, konaní - a čo najhoršie - v názoroch, hoci aj falošných: lebo tak hovorili; tak píšu; tak všetci robia; tak to vidíme v televízii... A takto zaniká v nás úprimnosť byť sebou.
      Iným spôsobom straty detskej úprimnosti je rivalita s druhými; ja nebudem horší, dokážem mať to isté, čo tamten, dokážem mať ešte lepší byt, televízor, auto atď. Často sa to deje za cenu zrady najvyšších hodnôt, za cenu ničenia blížnych, dokonca najbližších. A to všetko znova nie kvôli tomu, aby dosiahol plnosť svojej osobnosti, ale aby si zaslúžil obdiv a potlesk, aby vyhovel svojim bujným ambíciám. Napriek zdaniu taký človek nedosahuje žiadnu dokonalosť, prezentuje sa skôr sťa nejaká groteskná kreatúra.
      Nie takým patrí nebeské kráľovstvo - vystríha Pán Ježiš. Nechže teda vloží aj na nás svoje žehnajúce ruky, aby ožili v nás a pretrvali tieto vlastnosti detského veku, hodné kráľovstva.