"Vystrel ruku nad svojich učeníkov a povedal: Hľa, moja matka a moji bratia" - 21.11. 2016

Pohľad na veci sa môže realizovať pod dvojitým zorným uhlom. Prvý spočíva byť zainteresovaný v problematike, byť vo vnútri udalostí. Niekto by povedal, takýto človek iste môže mať lepší pohľad na vec; má informácie z prvej ruky; dokáže sa vcítiť do problematiky. Kritika však môže spočívať v “citovom objatí”, ktorý často zotročí človeka a neumožní mu, aby sa mohol pozrieť objektívne na realitu a posúdiť ju. Druhý spočíva v nadhľade; byť nad vecou; byť pozorovateľ z vonku. Takýto človek môže racionálne zhodnotiť podstatu vecí. Aj tu môžeme vysloviť určitú kritika, pretože takýto pohľad nemusí vnímať pozadie a dôvody konania. Konanie človeka je motivované vnútorným životom, jeho dejinami a stretnutiami. Byť mimo znamená toto nevidieť a nechápať. Na rozdiel od Marka, evanjelista Matúš nekladie prichádzajúcu Ježišovu matku a jeho bratov do negatívnej pozície. Marek o nich hovorí ako o tých, ktorí ho prichádzajú “odviesť, lebo hovorili: Pomiatol sa.” Matúš ich síce predstavuje ako tých, ktorí ho majú radi - nepochybuje o ich záujme a túžbe byť s ním - ale ešte chýba z ich strany, aby prešli určitý úsek cesty, aby sa stali pravdivými učeníkmi. Totiž oni na rozdiel učeníkov zostávajú “vonku”, pričom učeníci sú vo “vnútri”. Hovoríme o ceste konverzie, ktorou sa dôjde k Božej múdrosti. Ešte aj ich túžba “hovoriť s ním” je nepostačujúca. Môže súce vytvoriť priestor vzťahu ale musí smerovať k “načúvaniu jeho Slova”. Ide o prijatie Božieho spôsobu myslenia a konania. Teda nehovoríme o odmietnutí matky, ale ide o poukázaní, v čom spočíva skutočnosť “byť učeníkom Krista”. Ježiš hovorí jasne: “každý, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach, je môj brat i sestra i matka.” Byť matkou alebo bratom sa realizuje “vstupom” do vzťahu a prebývaním v ňom. Byť “vo vnútri”. Aj dnešný deň máme na to príležitosť, aby sme nezostali nemými pozorovateľmi z vonku, ale aktívnymi a horlivými učeníkmi v jeho blízkosti skrze spoločenstvo Cirkvi.