"Videl zástupy a zľutoval sa nad nimi" - 3. 12. 2016

Ako povinné čítanie na prednášky zo Psychodynamiky sa mi dostala do rúk kniha s názvom: “Vzťahy a väzby v ľudskej existencii”, ktorá predstavuje psychoanalýzu z pohľadu Viktora E. Frankla. Frankl svoju logoterapiu (logos - zmysel) postavil na odhalení významu ľudskej existencii. Na rozdiel od Freuda, ktorý sa zameral na pôžitok-rozkoš; Adlera, ktorý skúmal túžbu po moci; Frankl hovorí o túžbe po zmysle, teda o správnom pochopení existencii ľudskej osoby. Je paradoxom, že čím viac máme poznatkov o človeku, tým viac sa vzďaľujeme od pôvodného plánu. Tým sa zároveň zauzľujeme v neschopnosti prežiť plnosť života. image.jpgAle toto nie je nič nové v dejinách človeka. Veď ako ináč môžeme hodnotiť Kristovu ľútosť nad človekom, ktorý blúdi po Zemi “ako ovca bez pastiera”. Preto zakladá svoju Cirkev - apoštolov, ktorých poverí úlohou sprevádzať tohto človeka. Ona je povolaná k úlohe sprítomniť Boha medzi ľuďmi. Celá jej štruktúra, organizácia, majetok sú pre jediný cieľ: v službe Božiemu kráľovstvu, vniesť Ježiša do sŕdc ľudí. Adventný čas je priam stvorený pre obnovu tohto vnímania Cirkvi. Znovu a znovu odhaľovania jej tajomstva a jej identity. Teda aj identity našich farských a cirkevných spoločenstiev. Ježiš dôveruje nám a nám odovzdáva evanjelium. Akoby každého kresťana volal k tomu, aby sa stal takým vývesným plagátom, kde oznamuje radostné slová: “Priblížilo sa nebeské kráľovstvo.”