"Dnes sme videli obdivuhodné veci" - 5. 12. 2016

Čím viac sa hovorí o slobode v spoločnosti a o slobode v realizácii, tým viac trpí vnútorná ľudská sloboda. Človek sa uzatvára sám do seba. A dôvodov per takýto stav nám neustále pribúda - strach, neprijatie, odmietnutie, zlyhania, očakávania… Do tohto vnútorného väzenia zaznievajú slová Svätého Otca Františka: “žiadne zapečatené brány” a “otváranie brán” k stretnutiu Boha, ktorý omilosťuje. Dnešné evanjelium nám predstavuje nie len veľkosť milosrdenstva, ale aj odkiaľ ono pochádza. Pred Ježiša prinášajú človeka, ktorý je uväznený zlom, pádmi a pocitom viny. Totiž ochrnutie je symbolom hriechu, ktorý človeka znehybňuje v realizácii lásky. Takýto človek sa stáva príležitosťou zjaviť veľkosť a zmyslel Božieho milosrdenstva. Ježiš je predstavený ako Boh, ktorý odpúšťa vinu kajúcnikovi. Ktorý na rozdiel od nás ľudí odmieta človeka odsúdiť a zatratiť. My ľudia sme totiž náchylní k rýchlemu posúdeniu a odsúdeniu človeka, pretože patriac svetu, milujeme viac tmu ako svetlo. Kdežto Ježiš miluje a prijíma hriešnikov, pretože nenávidí a odmieta hriech. Zázrak uzdravenia a odpustenia je Božím darom “pre človeka”. Každý zázrak sa stáva Božím odpustením a obnovením človeka. Ježiš predstavuje silu odpustenia, ktoré sa stáva silnejším ako samotné vzkriesenie zmŕtvych. Ospravedlnený človek zakúša Božiu lásku, ktorá je väčšia ako každé zlo a každá smrť. Dennodenne k nám prichádza výzva od Svätého Otca k prijatiu Božieho milosrdenstva. Teda prijať dar, ktorý nám umožní oslobodiť nás od skutočností, ktoré nás paralyzovali a neustále zväzujú. Tento dar nám umožní znovu vykročiť k stretnutiu s človekom a Bohom. Boží dotyk, ktorý oslobodil Zacheja a Matúša od otroctva bohatstva; Máriu Magdalénu priviedol k pravej láske; Petra k skutočnému boju lásky voči Bohu; a kajúcemu zločincovi na kríži otvoril bránu Raja. Rok milosrdenstva nám vytvára priestor objavenia a uchopenia tohto nesmierneho Božieho daru.